Vitajte v mojom antikvariáte!

na FACEBOOKU - https://www.facebook.com/ripakovantikvariat/

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Follow by Email" vpravo hore. Alebo sa stanete členom stránky na Facebooku. Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie. Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na riporipo@gmail.com. Postup bude nasledujúci :

a.) uvediete Vašu adresu b.) hmotnosť knihy pre výpočet poštovného - do 500 g - cena 1,60 € listová zásielka doporučene II. Trieda. Ak bude hmotnosť zásielky vyššia, vždy platia cenníky zásielok Slovenskej pošty c.) vyberiete si banku, do ktorej zaplatíte za knihu a zásielku (mBank resp. ČSOB). Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam. d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby. Môžeme sa dohodnúť i na osobnom prebratí zásielky v Košiciach. e.) posielam zásielku f.) tešíte sa z knihy g.) čítate ..)

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

pondelok, 24. apríla 2017

BODNÁR, JÁN - ZÚRODŇOVANIE PÔDY NA SLOVENSKU

BODNÁR, JÁN

ZÚRODŇOVANIE PÔDY NA SLOVENSKU

Štátna melioračná správa, Bratislava, 1984
fotografie Jozef Nový
obálka František Šubin
3.000 výtlačkov

poľnohospodárstvo, monografie
132 s., far fot. a mapky, slovenčina
hmotnosť: 646 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

4,00 €

*mipet2*





ROZMAN, LADISLAV - KOŠICE

ROZMAN, LADISLAV

KOŠICE

Osveta, Martin, 1979
fotografie Ladislav Rozman
obálka Robert Brož
edícia Obrazové publikácie
2. vydanie, 20.000 výtlačkov

publikácie obrázkové, monografie
168 + 32 (far. fot.) strán, slovenčina
hmotnosť: 1027 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

4,00 € PREDANÉ

*mipet2*




nedeľa, 23. apríla 2017

JESENSKÝ, JANKO - DEMOKRATI

JESENSKÝ, JANKO

DEMOKRATI

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1958
edícia Hviezdoslavova knižnica (42)
doslov a poznámky Michal Chorváth
obálka Edita Ambrušová, Emil Bačík
5. vydanie, 27.200 výtlačkov

beletria, román
468 s., slovenčina
hmotnosť: 464 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,60 €

*mipet2*

Zobrazenie spoločenských a politických pomerov v predvojnovom Československu prostredníctvom ľúbostného príbehu kuchárky Hanky a mladého úradníka Landíka. Ostrá kritika vlastnosti ľudí - faloš, malomeštiactvo, pokrytectvo, honba za majetkom a mocou, intrigánstvo, povýšenosť a odsúdenie systému vlády. Oslava jednoduchej, úprimnej a obetavej lásky. V tomto románe vrcholí vývin Janka Jesenského ako prozaika.





Leteli tuho. Kolesá sa zúrivo krútili. Dubec bol už len na niekoľko metrov od nich a o krátky čas pysk jeho koňa sa už-už dotýkal bričky.

„On ma chce predbehnúť“, znepokojil sa Landík, „budem sa hanbiť pred ňou. Musím to prekaziť.“

Zatiahol koňa napravo, aby zmiatol jazdca a zahatil ho v cvale. Žrebec sa väčšmi zvrtol napravo, ako bolo treba. Potiahol na samý kraj cesty, kde bola hrádza. Brička sa nahla, čosi prasklo a oni padli. Kôň sa síce zastavil hneď, ale dievča už vypadlo z voza. Landík sa prevrátil hlavou pred bričku. Pravé koleso sa zlomilo a brička sa prevrhla do hrádze. Dubec zabehol naľavo vopred, a keď videl nehodu, zastavil koňa, zoskočil z neho a pobehol k Želke.

Omdlela od ľaku. Iného sa jej nič nestalo. Landíkovi prešli kolesá cez členok a udrel si hlavu na oji.

Dubec bol mohutný, vysoký človek, s veľkou hlavou a širokou tvárou, husto zarastenou. Líca strácali sa v čiernej brade, hrubé obrvy padali na oči, nestrihané fúzy zakrývali ústa a splývali v jedno s chumáčmi spodnej čeľusti. Chumáče viseli dolu a tvorili dve končité brady, rozdelené jarčekom. Spod rozopätej, mäkkej košele trčala čierna srsť pŕs a pod manžetkami bolo vidieť chlpy zápästia. Ešte i vrchná časť rúk a prsty medzi hánkami sa černeli od vláskov. Pri tmavej pleti a farbe brady veľmi sa odrážala biela, vojenská čiapka a blúza s bielou, rozhalenou, mäkkou košeľou, biele nohavice, úzke v kolenách, vyduté k vrchu a vsunuté za sáry vysokých, žltých čižiem.

Landík si ho dobre obzrel. Mal dojem, že sa k dievčaťu blíži chlpatý medveď na dvoch zadných nohách, oblečený do bielych letných šiat.

Krivkal za ním k Želke, ale medveď sa obrátil k nemu so zarastenou tvárou a namiesto, aby sa predstavil a povedal svoje poctivé meno, ako je to zvykom medzi dobre vychovanými ľuďmi, zamumlal:

Keď neviete poháňať, nepoháňajte.

Landík si tlačil prstami boľavé, puchnúce čelo a nahnevane odsekol:

Čo letíte na koni do sveta, keď neviete jazdiť.

Chcel dodať čosi o jazdení na trlici, ale sa zdržal.

Takéto vzájomné predstavenie bolo dostatočné, aby sa stali nepriateľmi.

Želka, keď sa z mrákot prebrala, vyčítavo pozrela na Landíka a, poddávajúc sa pomocným dlabám Dubcovým, ako čo by sa dohovorila s ním, zasipela tiež:

Neviete poháňať.

Vykala. To pred Dubcom. Hanbila sa pred ním, či sa hnevala? Znelo to ako zasipenie malej, znebezpečenej vreteničky, a bolo to i jedovaté uštipnutie, od ktorého černie i chladne telo. Landík zrovna cítil mrazenie. Namiesto toho, aby sa ho sústrastne opýtala: „Vám sa nič nestalo?“ zasipí. „Neviete poháňať!“

Dubec ovinul zblednutú Želku v páse a viedol ju šetrne na breh s pažiťou. Zvliekol svoju bielu blúzu, usadil ju na ňu, poprosil, aby počkala, kým sa vráti, vyšvihol sa na svojho sivka a cvalom sa pustil nazad.

Landík sa cítil pokoreným od Dubca a urazeným od Želky. Želka si myslela, že je jej hnev celkom na mieste, nie tak od laku a pádu, ako od toho, že ju Landík nepočúvol, bol nešikovný a ona smiešna. Obidvaja mlčali, ako dva kopce hrobov s dvoma rakvičkami lásky-dojčaťa, ktoré len čo začalo hovoriť, a už umrelo. Žrebec rýpal trávu pod stromami pri ceste, nestarajúc sa o smútočný obrad pohrebu.

Prešlo niekoľko minút. Landík sa premohol a fufnavo navrhol:

Mohli by sme ísť domov.

Dvaja na jednom koni?

Ja by som šiel pešo.

Radšej počkám, — povedala Želka chladne s odvrátenou hlavou.

Tak si počkajte vášho osvieteného pána, ja s ním nepôjdem.

Nech sa vám len páči, pán doktor.

Landík hodil plecom a sadol na žrebca. Sediac na ňom, opýtal sa ešte raz:

Idete, či počkáte?

Počkám.

Prídem pre vás na koči! — zavolal ešte.

Želka neodpovedala.

Tak je s človekom niekedy. Sedí na koni, a spadol z koňa ...

Tetuška medzitým, čo sa všetko toto odohrávalo, darmo čakala svojich mladých hostí na raňajky. Prišli až na obed na dvoch kočoch. V jednom sedela Želka a Dubec, v druhom, ktorý prišiel čosi neskoršie, Janík. Želka už nebola bledá a trasúca sa, ale prirodzene ružová a veselá. Janík, smutný, kríval na jednu nohu.

Keď tetka zbadala Dubca so Želkou, stiahla obočie. Nebolo jej vhod, že ich vidí spolu. Taký „nemravník“ ešte pokazí ne-


TOMASI DI LAMPEDUSA, GIUSEPPE - GEPARD

TOMASI DI LAMPEDUSA, GIUSEPPE

GEPARD
(Il Gattopardo)

Smena, Bratislava, 1975
edícia Máj (256)
preklad Michaela Jurovská
doslov Michaela Jurovská
ilustrácie Emil Sedlák
prebal  E. Sedlák, Zdeněk Ziegler
1. vydanie, 24.000 výtlačkov

beletria, román
224 s., slovenčina
hmotnosť: 330 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,00 €

*mipet2*

Román Giuseppa Tomasiho di Lampedusa (1896—1957) patrí k tým dielam svetovej literatúry, ktoré mali čudný osud. Autor ho napísal tesne pred svojou smrťou, prvý raz vyšiel r. 1958. Jeho novely vyšli takisto posmrtne.

Geparda hneď preložili do niekoľkých rečí a poslúžil aj ako filmový scenár. Zachytáva koniec feudálnej epochy na Sicílii roku 1860—1862 na príbehu rodu Salina, dedičných šľachticov.

Svojím obsahom i formou sa Gepard väčšmi približuje k talianskym románom devätnásteho storočia ako k talianskej mladej próze. Ale jeho aktuálnosť spolu s umeleckými hodnotami a originálnym štýlom mu vydobyli veľkú popularitu.

Giuseppe Tomasi di Lampedusa v postave hlavného hrdinu kniežaťa Salinu stelesnil svoje videnie sveta. Je to zložitá a protirečivá postava, milujúca život, prírodu, svoje krásne mesto Palermo, hľadá pokoj v splynutí s prírodou a napokon nad sebou i nad svojou triedou, vynáša prísny rozsudok.







Potom správcu vystavili mukám z pitia čaju. Don Fabrizio prikázal doniesť dve šálky a don ’Nofrio musel v smrteľnej úzkosti jednu z nich vychlipkať. Vzápätí sa rozhovoril, čo je v Donnafugate nového: pred dvoma týždňami obnovil prenájom léna v Aquile za trocha horších podmienok ako prv; veľké výdavky mal s opravou povál v hosťovských izbách; v pokladnici však je k dispozícii Jeho Jasnosti tritisíc dvesto sedemdesiatpäť uncí netto, keď sa odrátajú všetky výdavky, dane a jeho vlastný plat.

Potom nasledovali novoty súkromného rázu, krútiace sa okolo hlavnej udalosti roka: okolo rýchleho majetkového vzostupu dona Calogera Sedáru; pred pol rokom vypršala splatnosť pôžičky, ktorú poskytol barónovi Tuminovi, a tak zhabal barónovu pôdu; vďaka tisíc unciám, čo mu požičal, získal teraz majetok vynášajúci päťsto uncí ročne; v apríli sa mu pritrafilo kúpiť za babku „lán“ zeme, a na tomto „láne“ je lom veľmi hľadaného kameňa, ktorý mienil starosta zužitkovať; za zmätkov a drahoty po vylodení popredal neobyčajne výhodne pšenicu. Do hlasu dona ’Nofria vstúpila zloba: „Zrátal som si to na prstoch: zisky dona Calogera sa onedlho vyrovnajú dôchodkom Vašej Jasnosti v Donnafugate.“ S bohatstvom rástol aj politický vplyv: starosta sa stal hlavou liberálov v dedine i v susedných obciach; bol si istý, že po voľbách ho pošlú ako poslanca do Turína. „A ako sa naparujú, on nie, na to je priveľmi prešibaný, ale tá jeho dcéra, napríklad, ktorá sa vrátila z kláštora vo Florencii a chodí si po dedine v krinolíne a so zamatovými stuhami, čo jej visia z klobúka.“

Knieža mlčal: hej, tá jeho dcéra, tá Angelica, čo príde dnes na večeru; bol zvedavý na túto vyfintenú pastierku; nie je pravda, že sa nič nezmenilo — don Calogero je taký bohatý ako on! Ale to všetko sa koniec koncov dalo čakať; bola to cena, ktorú museli zaplatiť.

Pánovo mlčanie vyviedlo dona ’Nofria z miery; nazdával sa, že vzbudil v kniežati nevôľu, lebo mu rozprával dedinské klebety. „Jasnosť, dal som vám pripraviť kúpeľ, iste už bude hotový.“ Don Fabrizio odrazu zistil, že je ustatý: boli takmer tri hodiny, a už deväť hodín bol na nohách na pražiacom slnku a po takej hroznej noci! Cítil že má telo samý prach, ešte aj v najskrytejších záhyboch. „Ďakujem, don ’Nofrio, že ste na to mysleli, aj za všetko ostatné. Uvidíme sa dnes pri večeri.“
Vyšiel hore vnútorným schodiskom; prešiel cez salón s gobelínmi, cez belasý salón, cez žltý; privreté okenice prepúšťali svetlo; v jeho pracovni tlmene tikali Boullove kyvadlové hodiny. „Aký pokoj, panebože, aký mier!“ Vošiel do kúpeľne, malej, vybielenej vápnom, s drsnou tehlovou dlážkou s odtokom uprostred. Vaňa bola akési obrovské oválne koryto z lakovaného plechu, zvonka žlté, zvnútra sivé, na štyroch hrubých drevených nohách. Na stene visel na háku kúpací plášť; na jednej vypletanej stoličke ležala čistá bielizeň, na druhej oblek, ešte pokrčený, ako ležal v kufri. Pri kúpeli obrovské ružové mydlo, veľká kefa, plátenný uzlík s otrubami, ktoré namočené vo vode vytvoria voňavé mlieko, obrovská špongia, jedna z tých, čo mu posielal správca Saliny. Oblokom bez záclon vnikalo dnu neľútostné slnko.

Zatlieskal: vošli dvaja sluhovia, každý s dvoma čľapotajúcimi vedrami, jedno so studenou, druhé s horúcou vodou; viac ráz sa obrátili a dieža sa naplnila; skúsil rukou vodu, či je teplá — akurát. Poslal sluhov preč, vyzliekol sa, vošiel do vane. Pod náramnou ťarchou vyšplechlo trocha vody. Namydlil sa, vydrhol kefou: letná voda mu lahodila, zmalátnel. Takmer zaspával, keď vtom zaklopali na dvere: bojazlivo vošiel komorník, Mimi. „Páter Pirrone si žiada ihneď vidieť Vašu Jasnosť. Čaká vedľa, kým Vaša Jasnosť nevyjde z kúpeľa.“ Knieža to prekvapilo — ale ak sa stala nejaká galiba, nech sa to radšej dozvie čím skôr. „To nič, zaveďte ho sem.“

Dona Fabrizia znepokojilo, prečo sa páter Pirrone tak ponáhľa, a trocha z tohto dôvodu, trocha z úcty ku kňazskému rúchu chytro liezol z vane: rátal s tým, že si stihne natiahnuť kúpací plášť skôr, ako vojde jezuita, ale nestihol — a páter Pirrone vošiel práve vo chvíli, keď ho už nezahaľovala mydlová voda a ešte ho narýchlo nezastierala osuška, takže sa tu týčil úplne nahý ako farnezský Herkules, navyše sa z neho parilo, kým z krku, z ramien, z brucha, zo stehien mu stekali celé riavy,


MRÁZ, IGOR - MEXIKO 86

MRÁZ, IGOR

MEXIKO 86
XIII. majstrovstvá sveta vo futbale

Šport, Bratislava, 1987
fotografie József farkas, Oto Svoboda, Karel Novák, Igor Mráz
obálka József Farkas, Jolana Mišurová
1. vydanie, 50.000 výtlačkov

šport
200 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 603 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný

2,40 €

*mipet2*

Nikde tak nemilujú futbal ako v Mexiku. Aj preto už po druhý raz hostila táto krajina na svojej pôde výkvet svetového futbalu. Veľká dráma s päťdesiatimi dvoma dejstvami priviedla na javiská dvanástich mexických štadiónov v deviatich mestách 528 hráčov a 38 rozhodcov a do hľadísk po prvý raz v histórii svetových šampionátov vyše dva milióny ľudí, o tých pri obrazovkách vo všetkých kútoch sveta ani nehovoriac. Krajina pod Popocatépetlom sa odela do slávnostného rúcha a celý mesiac slávila futbalovú fiestu, aká medzi predchádzajúcimi dvanástimi šampionátmi nemala páru. Ten trinásty prekonal všetko. A najmä ukázal cestu, ako ďalej. Aj nám. Žiaľ, najväčší futbalový sviatok sa už po šiesty raz v histórii zaobišiel bez nás. Nekvalifikovali sme sa, lebo sme nemali dostatočnú kvalifikáciu, aby sme prekonali NSR a Portugalsko, ktoré v krajine Aztékov zaujali „naše“ miesto. Ostávalo nám len vytrvalecky vysedúvať do neskorých nočných hodín pri televíznych obrazovkách, nadchýnať sa hrou Brazílie, Francúzska, ZSSR, Dánska i Argentíny a chtiac-nechtiac porovnávať. A pýtať sa sami seba: Aké šance by sme mali v tejto spoločnosti? Mexický šampionát — to bolo 132 gólov, 136 žltých karát, osem kartičiek červenej farby, sedemnásť pokutových kopov a... Maradona. Najmä od štvrťfinále jasne najlepší, no aj najrozpornejší. A bol by ešte väčší, keby bol v sebe našiel dostatok sily priznať, že prvý argentínsky gól Anglicku — futbalovú odvetu za vojnovú bitku o Malvínske ostrovy — dala jeho, a nie akási „božia“ ruka. To všetko dokladá v tejto knihe 200 strán textu a 48 strán farebných príloh s 91 obrázkami, to dokumentujú podrobné prehľady.






HALAJ, DUŠAN - ŽILINA DEJINY A PRÍTOMNOSŤ

HALAJ, DUŠAN
MARSINA, RICHARD

ŽILINA - DEJINY A PRÍTOMNOSŤ
Monografický zborník k 30. výročiu oslobodenia mesta

Osveta, Martin, 1975
edícia Považie
prebal Miro Gregor
fotografie Miro Gregor
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

história, monografie,
296 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 1000 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný

6,00 €

*mipet2*

Monografický zborník ŽILINA je kolektívnym dielom, ktoré oboznamuje čitateľa s históriou, bohatými revolučnými tradíciami a socialistickou súčasnosťou mesta. V osobitných štúdiách približuje prírodné prostredie a praveké osídlenie Žilinskej kotliny, vývoj mesta v období včasného, vrcholného a neskorého feudalizmu, cechovú výrobu a hospodárenie mesta v 16.—18. storočí, dejiny revolučného robotníckeho hnutia, boj žilinských komunistov v medzivojnovom období, ďalej protifašistické hnutie, priebeh Slovenského národného povstania a oslobodzovacích bojov v regióne Žiliny, ako aj úspechy, ktoré zaznamenalo mesto za tridsať rokov socialistickej výstavby. Zaujímavé sú aj príspevky, ktoré rozoberajú a hodnotia stavebné pamiatky, literárnu minulosť, súčasný stav a perspektívy školstva i kultúry v Žiline, ďalej pôvod miestnych názvov, telovýchovné a športové dianie a postavenie mesta z hľadiska cestovného ruchu. Bohatá minulosť, a najmä revolučné tradície žilinského proletariátu, ktorý pod vedením komunistickej strany aktívne bojoval proti buržoázii a fašizmu, sú aktuálnym odkazom pre súčasníkov i pre budúce generácie. Triedne zápasy žilinského robotníctva a komunistov sú stálym zdrojom poučenia a tvorivej iniciatívy pre našu mládež; starším zasa umožňujú zaspomínať si na mnohé pohnuté chvíle, ktoré mesto prežívalo v nedávnej minulosti.







KOSTICKÝ, BOHUMÍR - HANDLOVÁ

KOSTICKÝ, BOHUMÍR

HANDLOVÁ
a jej premeny

Osveta, Martin, 1976
edícia Fotografické a vlastivedné publikácie
fotografie Martin Prášek, Bohumír Kostický
prebal Jozef Turzo
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

publikácie obrázkové, monografie
192 s., 36 far. fot., slovenčina
hmotnosť: 787 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

3,90 €

*mipet2*





POLLA, BELO - KOŠICE-KRÁSNA

POLLA, BELO

KOŠICE-KRÁSNA
K stredovekým dejinám Krásnej nad Hornádom

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1986
edícia FONTES
fotografie Belo Polla, Irena Kovačovská, Marián Melicherčík, Dušan Firák
kresby Kláry Furyová, Marta Janivíčková, Dana Vachálková
1. vydanie, 1.000 výtlačkov

história, archeológia,
376 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 790 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

19,00 € PREDANÉ

*mipet2*

Belo Polla, rodák z východného Slovenska, narodil sa 12. apríla 1917 v Humennom. Od roku 1953 zameral svoju vedeckovýskumnú činnosť na oblasť historickej archeológie. Patrí medzi zakladateľov tejto vedeckej disciplíny u nás. Východoslovenskému regiónu venoval niekoľko kľúčových výskumov, ako aj teoretických prác z oblasti historickej archeológie a výskumu stredovekých pamiatok.

V práci Košice-Krásna autor spracoval výsledky rozsiahleho archeologického výskumu na zaniknutom stredovekom benediktínskom kláštore v Košiciach-Krásnej nad Hornádom. Pri výskume sa odkryli zvyšky zemepanského kostolíka postaveného na staršom slovanskom výšinnom sídlisku, ktorý si dali postaviť pravdepodobne tamojší prví zemepáni-Abovci a ktorí ho darovali benediktínom. Benediktíni ho prebudovali na pomerne rozsiahlu baziliku s kláštorom, ktorý obohnali kamenným múrom. V areáli kláštora i celého nádvoria odkryli sa aj iné architektonické pamiatky (pece, sauna, zrubová stavba a pod.). Okrem toho autor odkryl aj 267 hrobov z cintorína zo 17.—18. storočia, ktorý bol na mieste zdeštruovaných sakrálnych stavieb.

Autor život na tejto polohe vročuje medzi 9. —10. až 16. storočie, keď bol kláštor zničený a opustený. Okrem architektonických zvyškov výskum priniesol i pamiatky hnuteľné. Ide o keramiku z 9.—12. storočia, ale aj mladšiu, z 13.—16. storočia.

Nachádzali sa tu pamiatky kovové, pamiatky z kostí, rohu a parohu. Nechýbali ani pamiatky zo skla a kameňa.

V poslednej časti autor kriticky zhodnotil výsledky výskumu v teréne, ako i veľmi skromné písomné správy a staršiu literatúru, vzťahujúce sa na dejiny tejto benediktínskej komunity. Podľa slov oponenta akademika B. Chropovského: „... ide o prínosnú prácu, spracovanú na dobrej úrovni a ... odporúčam jej publikovanie, lebo sa domnievam, že prispeje nielen k širšiemu poznaniu dávnej minulosti východného Slovenska, ale našich hospodárskych a kultúrnych dejín vôbec.“.









EDMAIER, BERNHARD - VULKÁNY

EDMAIER, BERNHARD
JUNGOVÁ-HUTTLOVÁ, ANGELIKA

VULKÁNY
Kde Země chrlí oheň a popel
(Vulkane - Wo die Erde Feuer und Asche spuckt)

Kontakt plus, Bratislava, 1997
edícia Fascinující planeta
preklad Jaromír Čížek
fotografie Bernhard Edmaier
1. vydanie
ISBN 80-88855-15-12

príroda
160 s., čeština
hmotnosť: 1207 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

8,90 €

*mipet2*

Ďábelská krása na výtečných fotografiích: fontány žhavé taveniny hornin, měnivé barvy vulkanických jezer, dravé ohnivé laviny, bizarní útvary lávy; vroucí gejzíry - to jsou nejrůznější projevy vulkanismu zobrazené s vášnivým zaujetím v této knize. Nádherné barevné fotografie vznikaly na nej důležitějších horkých místech světa: na Havaji, Islandu, v Itálii, na Sibiři, v Indonésii a v Kostarice. Pozoruhodné obrazové motivy doprovázejí fundované a zajímavé texty.



JUHOSLÁVIA

JUHOSLÁVIA
(Čudesna Jugoslavija)

Mladé letá, Bratislava, 1987
preklad Peter Čačko
prebal Ján Jankovič
1. vydanie, 6.000 výtlačkov

cestopis, publikácie obrázkové, monografie
272 s., slovenčina
hmotnosť: 1205 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý

4,00 €

*mipet2*


DÉNEŠ, LADISLAV - DUKLA, SYMBOL VEČNEJ MLADOSTI

DÉNEŠ, LADISLAV

DUKLA, SYMBOL VEČNEJ MLADOSTI

Osveta, Martin, 1978
edícia Fotografické vlastivedné publikácie
fotografie Ladislav Déneš
prebal Jozef Turzo
báseň Pavol Horov
grafika Miroslav Marček
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

publikácie obrázkové, monografie
144 s., čb a far fot., slovenčina
hmotnosť: 940 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: výborný

3,00 €

*mipet2*





KAJBA, PETER - BANSKÁ BYSTRICA

KAJBA, PETER

BANSKÁ BYSTRICA

Stredoslovenské vydavateľstvo, Banská Bystrica, 1997
fotografie Mikuláš Kováč
príhovor Igor Presperín
báseň Mikuláš Kováč
obálka Jozef Smola
ISBN 80-967543-5-1

monografie, publikácie obrázkové
nestr., slovenčina
hmotnosť: 640 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: výborný

3,00 €

*mipet2*




DIANA - AN EXTRAORDINARY LIFE

DIANA - AN EXTRAORDINARY LIFE

Phoenix Illustrated, London, 1998
ISBN 0-75380-663-0

životopisy, publikácie obrázkové,
634 s., far. fot., angličtina
hmotnosť: 2310 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

5,50 €

*mipet2*


utorok, 18. apríla 2017

KING, HAROLD - THE HOME HANDYMAN ENCYCLOPEDIA

KING, HAROLD

THE HOME HANDYMAN ENCYCLOPEDIA

Octopus Books, 1987
ISBN 1-85051-089-X

encyklopédie, hobby, domácnosť
304 s., angličtina
hmotnosť: 1330 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý

0,90 €

*mipet2*


ŠPEŤKO, ANDREJ - SMIECH XX. STOROČIA 1

ŠPEŤKO, ANDREJ

SMIECH XX. STOROČIA
Humor o umení
Úsmevy osobností

Združenie priateľov humoru, Partizánske, 1991
ilustrácie Ľubomír Kotrha, Bohuš Tomeš
obálka Ľubomír Kotrha
20.000 výtlačkov

humor
200 s., slovenčina
hmotnosť: 212 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,50 €

*mipet2*





Akrobat prišiel k riaditeľovi cirkusu:
- Mám pre vás mimoriadne číslo. Postavím v manéži fľašu, vyleziem po rebríku do výšky 50 metrov a skočím rovno do fľaše.
- No, no, v tom je iste nejaký trik, že?
- Ja vám ho ako riaditeľovi prezradím. Do tej fľaše skáčem lievikom.
Rozprávajú sa kolegovia z cirkusu:

- Raz som vystúpil so senzačným číslom. Prepílil som svoju ženu na dva kusy, ale potom sme sa rozišli. Nahnevala sa.
- A kde je tvoja žena teraz?
- Polovica z nej je v Majcíchove a druhá polovica v Koši.

K riaditeľovi cirkusu príde chlapík s návrhom:
- Predvediem číslo, ktoré sa stane svetovou senzáciou. Už aj môžete robiť reklamu na výstup a zvýšiť vstupné o sto percent. Ak mi vopred vyplatíte tisíc korún, pred očami divákov spácham samovraždu.
- Výborne!... Ale čo, ak budú diváci chcieť, aby ste výstup zopakovali?

Cirkusový umelec hovorí partnerovi:
- Nebudeš musieť nič robiť, len ti položím na hlavu jabĺčko a budem naň mieriť revolverom. Po každom výstrele sa jabĺčko rozpoltí.
- A čo keď trafíš nižšie?
To je jednoduché, vrátime ľuďom peniaze.

U riaditeľa cirkusu zvoní telefón:
- Haló... ponúkam vám vynikajúce číslo. Tancujem na lane a pritom balansujem ťažkými guľami.
- Je tam toho, - pohodí riaditeľ rukou. - To dokáže hocikto z môjho cirkusu.
- No dobre, dobre, ale ja som pes.

V istej dedinke vystupoval kúzelník. Vzal si na javisko dieťa istej slobodnej matky a dal zhasnúť svetlo. Potom vyhlásil:
-Nech sa otec skryje a ja ho potom nájdem.
Kúzelník dieťa dlho hľadal, ale nenašiel. Keď sa rozsvietilo, vyšlo najavo, že všetci muži zo sály ušli.

Riaditeľ cirkusu sa chváli reportérovi:
- Mali by ste vidieť naše najlepšie číslo! Artistu vystrelíme z dela.
- A znesie ten náraz?
- To nevieme. Ešte sme ani jedného z nich nenašli.

Riaditeľa cirkusu zobudí uprostred noci bedákajúci klaun:
-Vstávajte, pán direktor! Zle je, cirkus horí!
-Prosím vás, prečo zobúdzate práve mňa?! Neviete, že hltač ohňa býva v susednej maringotke?

Kúzelník:... Teraz pomocou magickej sily prenesiem stoly a stoličky v sále na iné miesto.
Hlas z obecenstva. Príďte k nám 1. júla. Budeme sa sťahovať.

- Včera som videl v cirkuse niečo senzačného. Bola tam krasojazdkyňa, ale čo tá robila! Raz bola v sedle, raz koňovi pod bruchom a zase sa mu zavesila na krk...
- A to je niečo? Ja som to robil už vtedy, keď som sa učil jazdiť.

- Pozri sa, ten hypnotizér skutočne uspal toho pána...
- Ale kde! Ten zaspal sám, ja ho poznám.
- A kto je to?
- Jeden môj kolega - úradník. Kde si sadne, tam zaspí


CHALUPKA, JÁN - BENDEGUZ

CHALUPKA, JÁN

BENDEGUZ
Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint
Donkichotiáda podľa najnovšej módy
(Bendegucz, Gyula Kolompos und Pista Kurtaforint)

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1959
edícia Hviezdoslavova knižnica (50)
preklad J. V. Ormis
doslov J. V. Ormis
štúdia Michal Chorváth
ilustrácie Ján Lebiš
obálka Jána Lebiš, Emil Bačík
2. vydanie, 30.200 výtlačkov

beletria, román, humor,
268 s., slovenčina
hmotnosť: 307 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

0,80 €

*mipet2*

Román Bendeguz je románom satirickým. V tridsiatich piatich kapitolách poukazuje Chalupka na prízemnosť svojich hrdinov, obmedzenosť a malichernosť, na neodvratný úpadok a negatívne poslanie celej šľachtickej triedy. Bendeguz je vynikajúcou satirou na súdobý prepiaty, priam chorobný nacionalizmus. Autorova pravda o skutočnosti, súd o nej, zasväcuje čitateľa do problematiky, aká existovala v našej minulosti. je jedinečným odzrkadlením historických realít svojej doby.






18
V MIŠKOVCI SA DOBRE ŽIJE
 RIGÓVA JE NIE VEĽKÁ SKODA

Na druhý deň sa schystali a náhlili sa do Miškovca. Ako v Nemecku pred niekoľkými rokmi prenasledovali Židov, kde sa len ukázali, s pokrikovaním „Hep, Hep!“, tak za týmto neobyčajným triumvirátom v každej dedine utekali veľkí a malí chlapci a bolo pre nich najlepšie, keď mohli niekam vojsť za noci a hmly. Tu a tam jednako boli ľudia pri pohľade na nich takí zarazení, že ich nerušene nechali prejsť, lebo nevedeli, za čo ich majú pokladať. Prišli do pokušenia pokladať ich za Tatárov, o ktorých staré matky vedia rozprávať také hrozné veci, alebo mimovoľne mysleli na povestný kurucký svet. Kde na nich mlčky oči vytriešťali, tade prechádzali ako v triumfe.

Ako prichádzali k miškovským šibeniciam, zastali a podišli k nim bližšie. Práve sa na nich kolísalo, rozhýbané prievanom, omne trinum perfectum, ktoré v tmavých väzeniach Miškovca dozrelo na toto povýšenie. Dvaja z nich boli zbojníci na hradských cestách, tretí bol povestný zlodej koní. Tomuto Pišta povedal veľkolepú parentáciu v podobe kázne za trest, akú by ani sám Schiller nebol vedel dať do úst svojim kapucínom. Od Pogányovej straty naučil sa totiž cítiť, že sa mu nič horšieho nemôže prihodiť, ako keby konský kupec podobného druhu odkúpil jeho Rigóva. Vlastne Gyula si umienil tohto koňa, ktorý sa bojí mostov, vymeniť za všedného. Šli na trh, kde stáli stovky vozov, naložených plodinami. Tu zaerdžal Rigó na jedného, ako sa čoskoro ukázalo, známeho koňa. Vlastník sa obzrel a ako blesk zdrapil Pištovi uzdu.

„Stoj, darebák, konečne ťa mám, nepohneš sa odtiaľto!“

Gyula a Bendeguz priskočili, chtiac si dodať váž osti. Miesto toho ich zástup prijal s posmechom a keď chceli použiť násilie, tak ich obkolesil, že sa nemohli pohnúť.

„K sudcovi, k sudcovi!“ kričali zo všetkých strán.

„Ja som zeman!“ zvolal Bendeguz a zamával fokošom, „chcem vidieť toho, kto sa opováži dotknúť sa mojej slobody!“

S touto nečasovou demonštráciou vec ešte väčšmi pokazil. Sedliaci boli natoľko zaslepení, že sa nazdávali, že šľachtického zlodeja in flagranti pristihli a mysleli si, že preukážu dosť šetrnosti voči takýmto zlodejom, keď ich všetkých troch odvlečú k sudcovi. Sudca ich odkázal na príslušné fórum, na stoličného sudcu, ktorý síce po prísnom výsluchu sua forma uznal sedliaka za pravého vlastníka otázneho Rigóva, ale spor o náhradu škody nechcel rozhodnúť len tak brevi manu. Bendeguz žiadal náležité zadosťučinenie za násilie, ktoré ho postihlo od takej ničomnej luzy. Stoličný sudca bol veľmi promptný v tomto druhu súdnej starostlivosti a dal úbohému sanscullotovi, ktorý mal hlavnú úlohu pri tejto scéne, za tento protipolicajný atentát (ako nazval zmierneným výrazom tento actus majoris potentiae), vyplatiť netto päťadvadsať palíc. Jednoduchí figuranti boli radi, že vyšli z veci so zdravou kožou a nevyrobenou kožkou. Kôň bol, ako corpus delicti, až do ďalšieho rozhodnutia ponechaný ad manus justitiarias, a zostal tam tak dlho, kým nezožral dva razy toľko sena, koľko bola jeho skutočná reálna hodnota