Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 15. júla 2016

KING, STEPHEN - NOČNÁ ZMENA

KING, STEPHEN

NOČNÁ ZMENA
(Night Shift)

Smena, Bratislava, 1993
edícia Libresso (6)
preklad Hviezdoslav Herman, Anna Lysá, Katarína Steskálová, Ľuben Urbánek, Darina Urbánková
1. vydanie
ISBN 80-221-0267-9

beletria, próza krátka, horor,
232 s., slovenčina
hmotnosť: 340 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

6,00 € PREDANÉ

*H-TV-4(3)* rimle

KEĎ SI VEČER LÍHAM DO POstele, vždy si dám s veľkým strachom záležať, aby som si nohy riadne schoval pod prikrývku, len čo zhasnem svetlo. Nie som síce dieťa... ale nerád spím s nohou vykúkajúcou z postele. Čo keby sa spod postele vystrčila studená ruka a chytila ma za členok? Zvrieskol by som. Krik by zobudil aj mŕtvych. Prirodzene, nič podobné sa nestane a všetci to dobre vieme. V nasledujúcich príbehoch sa stretneme s najrôznejšími nočnými príšerami, upírmi, démonmi, tajuplnými prízrakmi a inými hrôzostrašnosťami. Do jedného neskutočnými. Strašidlo spod postele, čo striehne na môj členok, neexistuje. Viem to, ale uvedomujem si aj to, že si musím dať pozor a riadne sa prikryť, aby ma nechytilo.
Stephen King







BOJISKO

„Pán Renshaw?“

Renshaw začul vrátnikov hlas na ceste k výťahu, nervózne sa obrátil a cestovnú tašku si prehodil do druhej ruky. Vo vrecku saka mu hlasno zašuchotala obálka plná dvadsaťa päťdesiatdolároviek. Práca sa mu vydarila i odmena bola vynikajúca, aj keď si z nej organizácia účtovala pätnásťpercentný poplatok. Teraz túžil len po horúcej sprche, džine s tonikom a posteli.

„Čo je to?“

„Balík, pane. Podpíšete mi to?“

Renshaw sa podpísal a so záujmom si prezeral podlhovastý balík. Na nálepke bolo jeho meno a adresa napísané špicatým písmom nakloneným doľava, ktoré sa mu videlo známe. Poklepkával balíkom po pulte z umelého mramoru a vo vnútri čosi slabo hrkalo.

„Mám vám to dať priniesť hore, pán Renshaw?“

„Nie, vezmem si to.“ Balík bol dlhý asi pol metra a horko-ťažko si ho šuchol pod pazuchu. Vo výťahu ho položil na plyšový koberec, zasunul kľúčik k tlačidlu označenom Byt na hornej terase. Kabína sa hladko a potichu pohla. Zavrel oči a v duchu si premietal sled udalostí, ktoré vyskočili z tmavého pozadia.

Začalo sa to ako vždy telefonátom od Cala Batesa: „Johnny, si voľný?“

Býval voľný dva razy do roka, za akciu bral minimálne desaťtisíc dolárov. Bol spoľahlivý profesionál a zákazníci ho platili predovšetkým za neomylnú mušku. John Renshaw bol hrdlorez, ktorý vďaka génom i okoliu vynikal v dvoch veciach: dokázal zabiť a prežiť.

Po telefonáte nasledovala žltohnedá obálka. S menom, adresou a fotografiou. Všetko si vryl do pamäti, spálil a zahodil do smetia.

Tentoraz to bol portrét Hansa Morrisa, bledého podnikateľa z Miami, zakladateľa a majiteľa spoločnosti na výrobu hračiek Morris Toy Company. Morris bol komusi nepohodlný a ten ktosi sa obrátil na organizáciu. Calvin Bates sa v mene organizácie spojil s Johnom Renshawom. Dostal poverenie. A smútočné oznámenie pripomínajúce trúchliacim pozostalým, aby nenosili kvety.

Renshaw si otvoril dvere, zdvihol balík a vystúpil z výťahu. Odomkol apartmán a vošiel. Boli tri hodiny popoludní a priestrannú obývačku zalievalo aprílové slnko. Na chvíľu sa zastavil a vychutnával teplé lúče, potom položil balík na stôl pri dverách a uvoľnil si kravatu. Obálku hodil na balík a vyšiel na terasu.

Otvoril sklené posúvacie dvere a vyšiel von. Bolo zima a vietor sa mu zavrtával do tenkého zvrchníka. Zostal však vonku a pozoroval mesto ako generál, ktorý si prezerá dobyté územie. Autá sa hemžili po uliciach ako chrobáky. Ďaleko za mestom sa v zlatistom popoludňajšom opare strácal Bay Bridge ako bláznova vidina. Na východe sa v tieni mrakodrapov tiesnili preplnené a špinavé činžiaky s lesom televíznych antén z nehrdzavejúcej ocele. Je rád, že je tu hore. Radšej ako v stoke.

Vošiel dovnútra, zavrel dvere a dal si dlhú horúcu sprchu.

Keď si o tri štvrte hodiny neskôr s pohárikom v ruke sadol, aby si prehliadol balík, tieň siahal do polovice koberca vínovej farby a najlepšia časť popoludnia bola preč.

Je to bomba.

Samozrejme, že nie, ale Renshaw sa správal, ako keby to bomba bola. Aj preto bol ešte nažive, zatiaľ čo stovky iných už voňali fialky zospodu.

Ak to aj bola bomba, určite nie časovaná. Balík stál úplne ticho; zaliečavo a záhadne. Dnes ich predsa vyrábajú z plastov. Majú spoľahlivejšie perá ako Westclox a Big Ben.

Renshaw pozrel na poštovú známku. Miami 15. apríla. To je päť dní. Bomba nemôže byť časovaná. Ináč by už bola vybuchla v hotelovej úschovni.

Tak Miami. Jasné. A to špicaté písmo naklonené doľava. Bledý podnikateľ mal na stole fotografiu v rámiku. Bola na nej ešte bledšia stará babizňa so šatkou na hlave. Dole bolo šikmo napísané: Srdečný pozdrav od Tvojej najmilšej — mamy.

Čo za milý obsah skrýva táto vecička, mamka? Azda súpravu na samolikvidáciu?

Sústredil sa len na balík, nehýbal sa a ruky mal pri tele.