RAWLINGS, MARJORIE KINNANDIEŤA DIVOČINY
(The Yearling)
Mladé letá, Bratislava, 1964
edícia Stopy
preklad Draga Christovová
ilustrácie Ľubomír Kellenberger
obálka Alojz Riškovič
1. vydanie, 16.000 výtlačkov
dobrodružné, beletria, román,
338 s., slovenčina
hmotnosť: 419 g
tvrdá väzba
stav: dobrý
3,30 € PREDANÉ
*H-TV-4(3)* rimle
Znenazdajky naň vyskočil spod viniča štrkáč. Jody ho zazrel, mihol sa ako tieň, rýchlejší ako lastovička a istejší než kmášúce medvedie pazúry. Otec sa za-tackal, lebo úder bol prudký. Vykríkol. Jody chcel odskočiť a vykríknuť, ale stál tu ako prikovaný a nemohol zo seba vydať ani hlásky. Bol to blesk, čo uderil otca, nie štrkáč. Alebo ho buchol konár a či vták sa ho dotkol krídlom, alebo prebehol tadiaľto zajac... ,Odskoč! Chyť psov!' skríkol Penny." Otec zdvihol pravú ruku a obzeral si rameno. Zatínal zuby. Pregĺgal. Tupo hľadel na dve uhryznutia. Kvapkala z nich krv."
Úryvok knihy poprednej spisovateľky Marjorie Kinnan Rawlingsovej, jednej z najväčších amerických rozprávačiek, držiteľky Pulitzerovej ceny, nás zavedie do prekrásnej kalifornskej prírody, kde prežívá Jody, pravé dieťa divočiny, svoje neuveriteľné príhody - zápas s vlkmi, pantermi, starým medveďom Zabijakom. Je to drsný zálesácký život, bohatý na zážitky, úzko spätý s prírodou, kde ľudia rešpektujú zákony prírody a zvieratá silu a zvrchovanosť ľudí nad nimi.
Na druhý deň po búrke prišiel na ostrov na koni Buck a Mlynské Koleso, aby sa presvedčili, či sa Baxterovcom niečo nestalo. Len čo pozháňali rozprchnutý dobytok, vydali sa na cestu. Hovorili, že hlavnú cestu nemožno ani poznať. Záplava zničila drobné zvieratá. Dohovorili sa, že všetci štyria, Buck, Mlynské Koleso, Penny a Jody, preskúmajú v okruhu niekoľkých míľ okolie, aby zistili, čo môžu očakávať v blízkej budúcnosti nielen od lovnej zveri, ale aj od dravých zvierat. Forresterovci priviedli dvoch psov a jedného koňa navyše a chceli, aby Šli s nimi aj Júlia a Rip. Jody bol natešený, že ho berú so sebou.
„Môže ísť s nami aj Bľačko?“ spýtal sa.
No Penny ho zahriakol.
„To je vážna vec,“ riekol. „Beriem ťa, aby si sa niečomu priučil. Ak sa chceš zabávať, môžeš pokojne ostať doma.“
Jody zahanbený odbehol a zatvoril Bľačka do kôlne. Piesočnatá cesta bola ešte mokrá a kôlňa zapáchala stuchlinou. Urobil srnčekovi z vriec ležovisko, aby ležal v suchu. Prichystal mu vodu a jedlo pre prípad, že by bol dlho preč.
„Buď dobrý,“ povedal mu, „keď sa vrátim, budem ti o všetkom, čo som videl, rozprávať.“
Forresterovci boli ako obyčajne dobre zásobeni strelivom. Keď bola búrka, Penny celé dva večery robil broky a plnil patróny. Teraz ich mal v zásobe dosť. Naplnil si vrecko nábojmi a vyčistil hlavne pušky.
„Oklamal som vás s tým naničhodným psom,“ povedal Forresterovcom. „Keď budete chcieť, môžete si pušku kedykoľvek vziať.“
Buck riekol: „Len Lema by mohlo čosi také napadnúť. A keď sa v tej búrke nemohol pohnúť z domu, veľmi zúril. Musel som mu obstrihnúť krídla.“
„A kde je teraz?“
Buck si odpľul.
„Šiel k rieke, bál sa, či sa niečo nestalo tej jeho Vrtielke. Chce sa s ňou udobriť a vystriehnuť Olivera. Ale teraz si to s nim musí sám vybaviť.“
Rozhodli sa, že pomaly prejdú okolo Baxterovho a Forresterovho ostrova, Jalovcovej zátoky, Hopkinsovej prérie a okolo miesta, na ktorom sa zdržiavala vysoká zver, kde ostrovy dubov, dvíhajúce sa nad šachorinou, isto aj teraz poskytli zvieratám útočište. Okrem vlniaceho sa horského hrebeňa, ktorý sa tiahol na západ k rieke Ocklawaha, bol Baxterov ostrov najvyššie položený. Na noc chceli sa vrátiť na Forresterov ostrov, ale keby nestihli, prespia tam, kde ich prekvapí noc. Penny si starostlivo nabalil vak. Dal si tam rajnicu, soľ, chlieb, kus slaniny a svitok tabaku. Do vreca dal za hrsť smolníc, fľašu riedkej masti a fľašu panterieho tuku, ktorý používal ako liek proti lámke. Keď pršalo, celé telo ho zasa začalo ukrutne bolieť. Pre psov nemal mäso.
„Niečo im zastrelíme,“ riekol Buck.
Konečne boli pripravení. Vyskočili do sediel a rezko sa vydali na juhovýchod po ceste vedúcej do Striebornej doliny a ku Georgeovmu jazeru.
„Keď sme tu, mohli by sme pozrieť, ako pochodil starý doktor. Asi bude mať domček zatopený,“ povedal Penny.
„Možno bude taký opitý, že si to ani nevšimne,“ podotkol Buck.
