Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

utorok 20. decembra 2016

ČEPČEKOVÁ,ELENA - VIERINO VEĽKÉ TAJOMSTVO

ČEPČEKOVÁ,ELENA

VIERINO VEĽKÉ TAJOMSTVO

Mladé letá, Bratislava, 1983
edícia Klub mladých čitateľov
ilustrácie Viera Hrúzová - Kardelisová
2. vydanie, 15.000 výtlačkov

beletria, knihy pre deti,
88 s., slovenčina
hmotnosť: 253 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

1,50 €

*BIB09*






Už to máme!

Ráno, prv ako sme šli do školy, utekali sme s Naďou do húštiny a vybrali sme škatuľku. Bola vlhká, aj lístie a halúzky boli vlhké a studené od veľkej rosy. Nemohli sme sa zdržiavať s otváraním, preto som škatuľku schovala do tašky a šli sme s ňou do školy.

Lenže ani v škole sme ju nemohli hneď otvoriť, lebo by to boli všetci videli, tak sme si to nechali na veľkú prestávku.

Zavreli sme sa do umyvárne a tam sme ju otvárali. Skúšali sme ceruzkou i desaťhaliernikom, ale nešlo to. Potom Naďa skúsila o kľučku, a puk, škatuľka sa otvorila.

Bolo to také napínavé, že nás oblievala horúčosť. Najprv sme sa báli do nej pozrieť. Čo ak niečo vyskočí? Potom sme trochu nadvihli vrchnáčik, a keď sa nič nehýbalo, otvorili sme. Bol v nej dáky papierik. Vytiahli sme ho. Čiary a čosi rozmazané. Nevedeli sme, čo je to.

Lenže už zvonilo a museli sme ísť do triedy. Schovala som škatuľku pod zásterku a v lavici šup s ňou zase do tašky.

To je strašné, ako dlho trvá dnes vyučovanie. A všetky písmenká v šlabikári tancujú, ani za svet nemôžem poriadne čítať. Aj Naďu súdružka učiteľka vyhrešila, lebo keď sme písali, robila všetky čiarky naopak.

Doma sme vyšli až k povalovým dverám a tam sme papierik rozložili. Ale neboli sme z neho múdrejšie. Červené a čierne čiarky a niečo napísané, čo sme ešte nevedeli prečítať. Niekde to bolo celkom rozmazané, takže by nám nič nepomohlo, aj keby sme vedeli čítať.

Rozhodla som sa, že škatuľku aj s čudným papierikom vrátim Viere. Pravda, ak mi dá tie pekné handričky. Nadi som sľúbila, že jej z nich dám a že ušijeme Jucke a Ducke na zimu nové kabátiky.