CÍGER-HRONSKÝ, JOZEFU NÁS
Matica Slovenská, Turčiansky svätý Martin, 1928
edícia Knižnica Slovenských pohľadov (2)
2. vydanie
158 s., slovenčina
hmotnosť: 207 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, zrejme dobová tvrdá preväzba
9,00 €
*mipet2* uložené v *kovake1*
POD JAVOROM
Všetci traja boli takí vyrastení ako otec. Gregor bol najnižší, ale ani tomu veľa nechybelo do siahy, hľadel i on ponad hlavy iným, no a v Nedbaniciach nie je zakrpatený svet. — Starý Bosák ťahá od Ďura už na osemdesiaty, ale zato sa neshrbil. Hja, také to plemä. Nechytí sa toho hrdza, ani na lámku sa nežaluje, ani na žalúdok, len ak by nohy popúšťaly starý poriadok a počaly upomínať, keď uháňa vŕškami domov.
— Zato potrvajú do smrti, dosť ma nanosily, — usúdi starý Bosák a nemá im za zle, že tratia silu, ostarievajú. — Ešte zajdem domov, — popýšil sa niekedy, — ani sa neomeškám.
Zajde ver! Ani hocikto nechytil by sa s ním. Býva pod samým Javorom a to len dobrý chodák ak prebehne za dve hodiny, — nuž jemu tiež netrvá ďalej. Pravda, kedysi preskočil i za poldruhej, ale to bolo kedysi, keď nemal na hlave šediny, a terajší mladší ženáči ešte húsence naháňali po pažiti. — A niekedy i chytrejšie premeral cestu.
— Dlhé nohy máte, — povrávali chlapi, keď išli siahovinu chystať pod Javor a Bosák začal po svojsky vykračovať.
— A žena mi bude doháňať, že neskoro chodím.
— Či vám bude?
Bosák len plecom pohodil.
— Možno...
Áno, to len z obyčaje povedal, že mu žena doháňa. Nepovedala už roky slova pri návrate, či prišiel neskoro, alebo včas. On ju naučil tak. Raz prišiel namrzený, a čosi mu povedala, nuž vtedy naučil ju na poriadok. Pekne vopchal ju do pece, akoby len chlieb, — a hodná žena bola, ani hocijakého chlapa nebola by sa naľakala. Ale čože Bosákovi! Ani sa veľmi nepretiahol, pozohýňal ju ako vŕbový prút, ako nejaké decko a vteperil do pece. Priprel dvierka a išiel po suchú borovinu, aby priložil ohňa.
Šťastie, že tento hrozný úmysel prekazil jeden zajac. Keď vyšiel Bosák na dvor, pozdola, z ďateliniska práve vtedy vyskočil ušiak a zabočiac ponad krumpliská sadol pod sadom. Bosák to nemohol prepásť. Skočil pre flintu, ale zajac ho previedol: zbehal celé úbočie, neprišiel mu na rúru. — Za ten čas ušla mu žena z pece a odbehla až do tretích súsedov; ono dobre, lebo, aký bol nahnevaný, sväto-sväte by ju bol upiekol.
Ono aspoň naučila sa poriadku.
Od tých čias, keď došiel, neopovážila sa vyčitovať, hoci často chodil svetom. Tu do mesta, tu do dediny, a pole na božiu milosť. Ak by i žena tak, nebol by mal k Vianociam chleba, a na posmech sveta kupoval by zrno.
Taký gazda bol Bosák za dávna.
Teraz už len tri razy odchádza týždenne, i to len do dediny, k notárovi, a v krčme už nezabaví sa nikdy. Keď prišiel prvý raz do kancelárie, mal poviazanú hlavu. Sadol na lavicu a čakal, pokým vytratia sa neúradné kožuchy,
