ZÁZRAČNÝ VŔŠOK MAMBIALA
(Fábulas y leyendas cubanas)
Kubánske rozprávky a povesti
Vyšlo k Medzinárodnému roku dieťaťa 1979
Mladé letá, Bratislava, 1979
preklad Marta Kobáňová
ilustrácie Róbert Brun
1. vydanie, 10.500 výtlačkov
beletria, knihy pre deti, rozprávky
76 s., slovenčina
hmotnosť: 272 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
1,80 €
*BIB08*in **S5Z**
ZMIZNUTÉ CESTY
Stalo sa to dávno, veľmi dávno... Tak dávno, že už vymierajú i starci, čo to pamätali. V kraji zvanom Vuelta Abajo žili v poloopustenej osade otec a matka a s nimi všetka ich radosť a pýcha, ich dvanásť synov. Jacinto — tak sa volal otec — si jedného rána privstal, vyšiel z chalupy a vybral sa do najbližšieho mestečka na trh. Zamieril rovno k hradskej a už vopred sa tešil, ako dobre úrodu popredá. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď prišiel na miesto, kde mala byť hradská.
— Preboha, čo sa to len porobilo? — zvolal a súčasne vytasil naostrenú mačetu a začal sa ňou oháňať na všetky strany. Nie div, veď pred jeho ohromenými očami sa týčilo husté krovie a po ceste nebolo nikde ani stopy.
Keď videl, že sa márne usiluje prekliesniť si chodník cez tú húštinu, a unavilo ho oháňať sa mačetou, ktorú si len podaromnici vyštrbil, mávol rukou, pobral sa domov a všetkým tam rozpovedal, ako sa mu povodilo.
Spočiatku nik v osade nechcel slovám čierneho Jacinta uveriť. Každý, kto sa o tom dozvedel, šiel sa hneď na vlastné oči presvedčiť, či je to naozaj pravda, a veruže to bolo treba vidieť, aby tomu uverili. Susedia začali jeden cez druhého rozhutovať:
— Poďme sa pozrieť k potoku, tadiaľ vedie najnovšia cesta. Hádam sa len neprepadla! Istotne ju nájdeme!
— A čo chodník v palmovom háji? Dám na to krk, že nezarástol, veď na tých miestach nebýva ani chlp trávy, — povedal druhý.
Ale darmo sa ustávali. Ich nádej nemala dlhého trvania. Opustila ich hneď, ako prišli k niekdajšej ceste. Už nebolo pochýb: všetky cesty zmizli a namiesto nich všade rástla hustá džungľa. Zdalo sa, že najrozumnejšie bude zmieriť sa s tou nevysvetliteľnou záhadou a žiť osihotene, bez styku s ostatnými ľuďmi a dedinami. Namiesto nedeľných prechádzok do neďalekého mestečka museli teraz len usporadúvať ešte viac kohútích zápasov, hrávať sa v karty a vyzivovať od nudy. Ale aj tak sa im čas vliekol a začínalo im byť do zúfania. Deň za dňom sa míňal a všetky boli rovnaké a východiska nebolo. Ale celá tá záhada musí predsa mať dajaké vysvetlenie. A tak im prišlo na um, že sa pôjdu poradiť so starým čarodejníkom, čo býval neďaleko.
Tento čarodejník bol, ako sa hovorí, celý bez seba, odkedy nemohol každé ráno zbierať liečivé byliny, ktoré rastú pri cestách a ktoré potreboval na svoje odvary. A tak sa nedal veľmi prosiť a hneď sa zavrel do svojej chatrče a začal rozmýšľať, ako tej záhade prísť na koreň. Bol tam zavretý celý deň a celú noc a fajčil a fajčil, kým len nevyfajčil všetky cigarové ohorky, ktoré si za celý týždeň nazbieral.
