FIGULI, MARGITABABYLON I.
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1964
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (172)
obálka František Kudláč
3.vydanie, 25.000 výtlačkov
beletria, román, história, starovek,
436 s., slovenčina
hmotnosť: 485 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,80 €
*mipet2* in **S2P**
Budova Veliteľstva chaldejských vojsk stála na návrší Hile medzi inými dŕžavnými budovami. Od ostatných stavísk odlišovala sa silnými múrmi a vežami. Pred ňou prechádzali vojenské stráže s prísnou, meravou tvárou, ale s orlími, bystrými očami. Ťažké drevené krídla mohutných brán boli spevnené železným kovaním a skrášlené bronzovými tabulami s výjavmi zo slávnych bitiek. Vnútorný dvor rámovali listnaté kry z cudzích krajín ako symboly víťazstva nad nimi. Okolo pravidelného štvorca krov vinuli sa podstavce s najdokonalejšími sochárskymi výtvormi sveta, ktoré tu zhromaždil ešte Nabuchodonozor. V prostriedku trávnika rozprašovali vodomety chladivé krôpky na všetky strany. Chodníky, vrúbené kamennými hlavami levov, viedli do budovy veliteľstva.
Na jednej z týchto ciest sa zjavil Nebuzardar s Asumom. Zjavil sa v nezvyčajnom čase. Prichodil denne o dobré dve hodiny neskoršie ako teraz. Spôsobila to zrejme návšteva u kráľa.
Stráže zdvihli kopije na jeho počesť.
Všade bolo počuť štrngot koturnov, cengot zbraní a ozvenu krokov.
Po schodoch, ktorými stúpali na poschodie, plápolali svetlá závesných kahancov na stenách a blkotali plamienky lampášov, umiestených na tesaných stĺpoch.
Dvaja dôstojníci, ktorí mali práve stráž predo dvermi kancelárie veliteľa, uvoľnili vchod a vzdali mu vojenskú poctu.
Nebuzardar otvoril dvere a vstúpil prudko do miestnosti.
Už nebolo dostatok času, aby sa San-Urri pripravil na túto nečakanú návštevu, lebo s určitosťou počítal s účinkom otráveného pečiva. Ak by sa nebol plán podaril, Esagila ho mala dôverne informovať, lebo služobníci svätého Marduka bdeli a mali oči po všetkých uliciach Babylonu. Hoci Nebuzardar zázrakom neprišiel o život a vrátil sa, Esagila nepodala o tom zvesť San-Urrimu, lebo bola zaujatá včasnou návštevou vojvodcovou u kráľa. Snovala nové plány a bolo dôležitejšie vypočuť dôverný rozhovor Balsazárov v belasom Amuheinom salóniku ako hlásiť San-Urrimu návrat Nebuzardarov.
Tak sa stalo, že kým dvaja Mardukovi služobníci s pritisnutými hlavami na kľúčovej dierke dverí zachytávali bystrým sluchom každé slovo z rozhovoru kráľa a veliteľa, San-Urri sa pokúsil odstrániť z Nebuzardarovho stola na Veliteľstve chaldejských vojsk dôležité vojenské plány, ktorých nové zhotovenie by zabralo niekoľko mesiacov, ak nie niekoľko rokov.
Otrávené chlebíčky, prípad s chytenými špehúňmi a návrh pustiť ich na slobodu zasiali nedôveru do Nebuzardarovej duše. Nemohol sa od tej chvíle dívať inakšie na San-Urriho ako na svojho nepriateľa a nepriateľa Chaldejska.
Akoby ho hnalo zlé tušenie, ponáhľal sa na veliteľstvo. Akoby bol s istotou predvídal, čo sa deje v jeho pracovni, nečakal na obradné otvorenie dverí, ale sám sa ich prudko a znenazdania zmocnil.
San-Urri práve vyťahoval z priečinka Nebuzardarovho stola dokumenty, na ktorých muselo veľmi záležať tým, ktorí bojovali proti obrannému plánu.
Keď videl vkročiť Nebuzardara, zatisol priečinok, vyskončil a postavil sa do obrannej pózy. Jeho tvár zbledla a jeho ruka pudove siahla po dýke. Sťaby bol mal penu na perách, jedovato zafučal a nevedel sa rozhodnúť, či čakať, kým ho prekole Nebuzardar, alebo či on prvý má spraviť výpad. Musel chytro voliť, lebo mu zostávalo málo času. Už bolo isté: alebo on Nebuzardara, alebo Nebuzardar jeho.
