JESENSKÝ, JANKOZ LYRIKY A. S. PUŠKINA
Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1947
edícia Sobrané spisy Janka Jesenského (16)
1. vydanie, 4.200 výtlačkov
poézia
164 s., slovenčina
hmotnosť: 269 g
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý
1,30 € PREDANÉ
*mipet2* uložené v *kovake1*
*H-1-2*
Na storočnicu smrti Puškinovej preložil Janko Jesenský niekoľko epických a celú stovku lyrických básní Puškinových z rokov 1814—1836. Vydal ich bol v Matici pod názvom „Z poézie A. S. Puškina“ (1937). V našom vydaní uverejňujeme Jesenského lyriku osobitne ako skvelú daň, splatenú básnikovi veľnároda ruského, géniovi, ktorého pozná už naše publikum vyše sto rokov z originálu i prekladov. Ani jeden svetový básnik sa nedožil toľkej obľuby, ako práve Puškin s Mickiewiczom a Goethem v našej literatúre. Preklady z Puškina od Kuzmányho po Hviezdoslava a Sládkovičova, Krčméryho a Poničana, Votrubu a Brtáňa, sú svedectvom nepretržitého záujmu o poéziu ruskú celých sto rokov.
Jesenského výber sa týka najpovestnejších básní Puškinových, ako sú Klebetníkom Ruska, Poslanie na Sibír, Prorok, Dedina, Rozhovor medzi kníhkupcom a básnikom, balád ako Utopený, básní venovacích, príležitostných, epigramov i lyrických skvostov a spovedí poetových. Slovenčina Jesenského a jeho básnický jazyk sbližujú s jemným vkusom poéziu ruského génia s naším čitateľstvom. To je aj testament básnika a ukázanie pravej cesty, ako sa má uberať prekladateľská činnosť slovenských básnikov a prekladateľov pri výbere vrcholkov svetovej a najmä slovanskej poézie.
EXEGI MONUMENTUM
Ja pomník zdvihol som si nie rúk prácou tvrdou,
chodníkom ku nemu nerastie trávy chlp,
on vyššie týči sa so svojou hlavou hrdou
jak Alexandrijský je stĺp.
Nie, celý neumriem. Tá duša neumrie mi,
čo v svoju lýru som ja vedel položiť
a slávnym budem ja, kým na tejto tu zemi
hoc jeden básnik bude žiť.
Zvuk o mne poletí cez šíre ruské nivy,
reč každá žijúca ma menom bude zvať:
vnuk hrdý Slavianov i Fín a teraz divý
Tunguz i Kalmyk - stepi brat.
A dlho budem ja tým milý v ľudskom rode,
že svojou lýrou som cit dobrý prebúdzal,
že v čas môj divoký som spieval o slobode
a milosť ku padnutým zval.
Božiemu rozkazu buď poslušná, ó Múza.
Urážky neboj sa a vavrín nežiadaj,
prijímaj chladne, keď ťa chváli, haní luza,
a s hlupákmi sa nehádaj.
Kam. Ostrov, 21. VIII. 1836
