Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

nedeľa 9. apríla 2017

MAILER, NORMAN - NAHÍ A MŔTVI

MAILER, NORMAN

NAHÍ A MŔTVI
(The Naked and the Dead)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1959
edícia Tvorba národov
preklad Šarlota Barániková
doslov Branislav Choma
obálka Miroslav Vaša
1. vydanie, 8.000 výtlačkov

beletria, román,
640 s., slovenčina
hmotnosť: 596 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: prebal silno opotrebovaný, kniha v dobrom stave

1,40 €

*mipet2* (in *057*)





Strelba na hlinené holuby je dobrá vec. Mal by to skúsiť, keď sa vráti. Keď zasiahne karabínou tri skalky z piatich, musel by byť slepý, aby netrafil brokovnicou hlineného holuba. Ucho ho od výstrelov príjemne pobolievalo.

Conn a Dove vyčíňali vo vode asi sto metrov od neho. Zakýval im. Členky mu obopla nová vlnka. Ešte lepšie ako napísať bolo by poslať streleckému klubu fotografiu.

Dalleson sa zvrtol a pozrel ponad piesok na dôstojníkov, ktorí hrali bridž. „Haló, Leach, kdeže ste?“ zahulákal.

Vysoký, štíhly dôstojník chudej tváre v okuliaroch v striebornom ráme sadol si v piesku. „Tu som, pán major. Čo si prajete?“

„Máte tu aparát?“ Leach váhavo prikývol. „Nože ho sem prineste!“ volal Dalleson. Kapitán Leach mu bol pomocníkom v operačnom a výcvikovom oddelení.

Kým sa priblížil, čakal ho Dalleson s úsmevom. Leach bol fajn chlap, príjemný, pracoval dobre a bol samá ochota. „Počujte, Leach, mohli by ste ma vyfotografovať, ako strieľam skalky.“

„Bude to ťažké, pán major. Toto je dosť mizerný aparát a má len jednu expozíciu na dvadsaťpätinu sekundy." Dalleson sa zachmúril. „Čo tam potom, to nám stačí.“ „Aby som povedal tak, ako je, pán major,“ Leach mal mäkký hlas s južným prízvukom. „Rád by som vám poslúžil, ale mám len tri obrázky, totiž ťažko dostať film.“

„Veď vám ho zaplatím,“ ponúkol sa Dalleson.

„Ach nie, nemyslel som to tak, ale viete. . .“

Dalleson mu skočil do reči. „Poďme, človeče, nechcem od vás nič iba obrázok. Aj tak ich vystrieľate na svojich kolegov.“ „Dobre, pán major.“

Dalleson žiaril. „Tak teda pozrite, Leach, chcem od vás, aby ste si stali tamto na ten výbežok a dostali ta, prirodzene, mňa a v pozadí džungľu, aby moji známi vedeli, kde to vlastne je, a chcem ešte, aby ste tam mali skalku, ako ju rozhodí v povetrí.“

Leach sa zatváril nešťastne. „To všetko tam nedostanete, pán major. To je záber na deväťdesiat stupňov a šošovka tohto aparátu zaberie iba tridsaťpäť.“

„Pozrite, dajte pokoj s tými uhlami a číslami, hádam len nie je také ťažké urobiť obyčajný obrázok.“

„Mohol by som vás vziať odzadu, aby ste stáli v popredí, a nachýliť aparát tak, aby zachytil aj skalku, ale poviem vám otvorene, pán major, škoda filmu, lebo tú skalku aj tak nebude vidno. Je veľmi malá.“

„Nie je to také zložité, Leach. Aj ja som fotografoval. Len stisnúť gombík, a je to. A netárajte už toľko.“

Leach, zrejme zúfalý, kvokol si za Dallesonom a niekoľko sekúnd skackal, usilujúc sa nájsť správny uhol. „Vyhodili by ste dáku skalku na skúšku, pán major?“ opýtal sa Leach. Dalleson vyhodil jednu do povetria. „Do čerta aj so skúškami,“ hundral.

„Dobre, som pripravený, pán major.“

Dalleson sa sklonil, vystrel sa a vystrelil na skalku, keď bola na vrcholku paraboly. Netrafil a obrátil sa k Leachovi. „Skúsime to ešte raz.“

„Prosím,“ zašomral Leach.

Tentoraz Dalleson zasiahol skalku, ale Leach reagoval prineskoro a stisol spúšť, až keď sa úlomky rozleteli. „Krucinál, človeče!“ zrúkol Dalleson.

„Robím, čo môžem, pán major.“

„Teda, dúfam, že to teraz už nezbabrete.“ Dalleson odhodil skalky a pohľadal väčšiu.

„Toto je posledný obrázok, pán major.“

„Doparoma, musíme to urobiť.“ Dalleson si znova zotrel pot z očí, sklonil sa a zahľadel sa na svoje kolená. Srdce sa mu rozbúchalo rýchlejšie. „Stisnite hneď, keď začujete výstrel,“ vrčal.

„Rozkaz, pán major.“

Skalka vyletela a za ňou mieriaca karabína. Nastala chvíľa úzkosti, keď ju Dalleson nemohol zachytiť na mušku, a potom, ako začala padať, predsa ju dostal, inštinktívne vyrovnal a pocítil uspokojujúce šťuknutie záveru a ľahký náraz, keď potiahol kohútik.

„Teraz to už mám, pán major.

Voda sa ešte vždy čerila po úlomkoch skalky. „Krucinál,“ zvolal Dallesson natešene. „Ďakujem vám pekne, Leách.“ „Za málo, pán major.“

„Poďte, zaplatím vám za to.“

„Ale . ..“

„Trvám na tom,“ povedal Dalleson. Vytiahol z karabíny zásobník a vystrelil náboj, čo ostal v hlavni, do vzduchu. „Povedzme štvrť dolára za tie tri obrázky. Dúfam, že na to