Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

štvrtok 6. apríla 2017

MEDNAYNSKÝ, ALOJZ - MALEBNÁ CESTA DOLU VÁHOM

MEDNAYNSKÝ, ALOJZ

MALEBNÁ CESTA DOLU VÁHOM
(Malerische Reise auf dem Waagflusse in Ungarn)

Tatran, Bratislava, 1971
preklad Viktória Hornáková
predslov Ján Tibenský
vysvetlivky J. Martinka
prebal Zuzana Bahnová
2. vydanie, 22.000 výtlačkov

cestopis
244 s., 16 s. čb fot., slovenčina
hmotnosť: 344 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: kniha v dobrom stave, prebal po krajoch pokrčený

4,00 € PREDANÉ

*mipet2*

Takmer pol druha storočia prešlo od prvého vydania Mednyanského Malebnej cesty dolu Váhom, ktorá na dlhý čas neprávom skoro zapadla prachom zabudnutia. Teraz znova vydávame v slovenskom preklade túto publikáciu, v ktorej Fischerove trochu sentimentálne akvarely a Mednyanského svieže rozprávanie otvárajú pred nami plastický, farbistý obraz Považia a vlastne celého severozápadného i juhozápadného Slovenska začiatkom 19. storočia.

Hoci hlavnými stanicami a zastávkami na tejto plavbe boli staré hrady a ich dejiny, povesti o nich, kaštiele a zámky s kultúrnohistorickými pamiatkami a kuriozitami, kúpele, prírodné krásy a zvláštnosti, pomerne bohato nám autor vykreslil aj život na Váhu, ktorý bol už aj vtedy významnou hospodárskou tepnou Slovenska. Život, hospodársky ruch na brehoch a na rieke zaujímajú autora od prameňov až po ústie tohto toku, pozornosť venuje i jeho ničivej sile, najmä počas povodní, a všíma si jeho ďalekosiahly hospodársky význam pre vrchára obkoleseného horami, ktorému sprostredkuje styk s ostatným svetom a zároveň zadovažuje poživeň. S uznaním a chválou konštatuje, čo všetko vie vyrobiť a s čím obchoduje nadaný, podnikavý slovenský ľud od Liptovského Hrádku až po Komárno. Veľmi zaujímavý a aj z etnografického hľadiska mimoriadne cenný obraz nám podáva o pltníkoch a pltníčení na Váhu. Hospodársky záujem ho drží najmä na počiatku cesty, podrobne sa zaoberá erárnymi pílami a hutami v Lipt. Hrádku a lesným hospodárstvom v Ľubochni, pri návšteve Tepličky nad Váhom v prázdnych múroch zaniknutej manufaktúry uvažuje o príčinách neúspechov tohto počiatočného spriemyselňovania krajiny, zapodieva sa remeslami a obchodom v považských mestečkách od Žiliny až po Sereď a Neded, kam až plávali v tých časoch lode z Dunaja.

Aj keď poddaný ľud zaujímal na tejto ceste autora len príležitostne a jeho pohľad je pohľadom vzdelaného aristokrata, aj keď hlavnými opornými bodmi Malebnej cesty ostávajú rumy stredovekých hradov a ich minulosť, pre-

pychové zámky, kaštiele s ich výtvarnými klenotmi, knižnicami a exotickými parkmi, nádherné prírodné scenérie a ruiny hradov opradených povesťami a v jeho podaní prevládajú pastelové farby, veľa miesta venuje činorodému a pestrému ruchu na tejto rieke. Je to syntéza o minulosti a prítomnosti kraja po oboch brehoch Váhu, ale aj vrchol literárnej činnosti A. Mednyanského, ktorý sa nám tu predstavuje ako autor veľmi kultivovaný, človek hĺbavý a mysliaci, s romantickým citom pre krásu prírody i ako vynikajúci znalec dejín Považia, jeho kultúrnohistorických pamiatok i súvekých hospodárskych problémov.








I1 a v a
s rovnomenným mestečkom, so spomínanou už Belušou a štyrmi dedinami. Ak už na Pruskom badať náznaky mestského vzhľadu, tým viac ešte na Ilave, kde sa okolo zámku nahromadili skupiny domov neprerušené nijakou chatrčou. Kedysi sa obec volala Leva, ako sa uvádza v listine Ľudovíta I. z roku 1358, a aj so zámkom, zadnou stranou obráteným k rieke, bola kráľovským majetkom, ktorý spravovali kasteláni. Týchto vystriedal ako majiteľ Blažej Magyar, neúnavný veliteľ a zakladateľ nepremožiteľného Korvínovho Čierneho pluku. Matej Korvin mu Ilavu daroval z vďačnosti za víťaznú vojnovú výpravu do Sliezska. S jedinou dcérou Magyarovou prešiel majetok na uhorského Ajaxa, ozrutného Pavla Kinizsiho, ktorý bojoval dvoma mečmi a hoci sa zúčastnil vo viac než štyridsiatich bitkách, ani raz ho nepremohli. Vrtkavosť premenlivých čias zaviedla z ďalekého Chorvátska až do týchto severných končín Ostrošičovcov, ktorí sa osadili v Have a neraz bránili vlasť vo chvíľach tvŕdze. Posledný tu vládnúci Ostrošič dal sa napokon po dlhom zdráhaní opantať ľstivým Petroczym a zviesť k účasti na oných plánoch proti Leopoldovi I., čo skazonosne dopadli späť na hlavu osnovateľov. Aby si zachránil život — biedny zvyšok, ktorý ešte zostáva stroskotancovi — musel Ostrošič ujsť. Zanechaný majetok pripadol štátu. Od neho odkúpil za 80 000 zlatých Ilavu Siegfried Krištof Breuner, ktorý si dolnú časť zámku zariadil na panské sídlo a hornú, podľa zmluvy s prímasom arcibiskupom Jurajom Széchényim (bol mu totiž poskytol peniaze na kúpu) dal roku 1682 prerobiť kláštor pre rehoľu trinitárov. Bol to prvý kláštor tejto rehole v Uhorsku a súčasne jeden z najpoprednejších, kým za Jozefa II. nezanikol. Kostol, miesto zbúraného starého určený za farský kostol, patrí medzi krajšie v stolici a má katakomby, aké by mali byť všade. Za Rákócziho nepokojov obec mnoho vytrpela, no predsa má ešte aj zámožnejších obyvateľov, hoci v minulosti kláštor a majitelia panstva dávali do obehu oveľa viac peňazí. Ponad končitú Malenicu hľadí sem z úzadia akoby odseknutý Mojtín, vzdialený, pravda, už niekoľko míľ a patriaci do inej oblasti.

Za Ilavou nasledujúce obce sa pozvoľna vzďaľujú od brehu Váhu. Zato na náprotivnom brehu zostupujú zas až k samej rieke a sú príjemnými spoločníkmi pltníkovi, ktorý ich len letmo pozdraví, hoci je presvedčený, že by ho na pekných zemianskych sídlach vynárajúcich sa v krátkych vzdialenostiach privítali čo najpohostinnejšie. Lež nielen v nich, ale aj v neďalekom zámku grófa Illésházyho, v

Dubnici,

ktorého krásne okolie už zďaleka láka návštevníka, a tým väčšmi, keď vie, že je majiteľ doma. Je to rozsiahla štvoruhlastá budova, pred niekoľkými rokmi zväčšená o nové krídlo, kedysi obtočená priekopou, teraz tade žblnkoce potok. Darmo by sme chceli vyrátať všetko, čo sa tu nahromaždilo a s veľkou ochotou ponúka sa návštevníkovi na spríjemnenie pobytu. Milovník kníh môže si vybrať niečo na čítanie z knižnice s niekoľko tisíc zväzkami, v ktorej je dokonca niekoľko veľmi vzácnych diel a rukopisov. Milovník hudby môže sa zaoberať Mälzelovým metronónom, pričom sa zoznámi so všetkými hudobnými novinkami z Viedne — sídla to hudobného umenia. Kto má záľubu v dávnoveku vlasti, má k dispozícii sklené vitríny s veľkými vzácnosťami a kuriozitami. Kto má napokon záujem o obrazy, zbrane alebo kone, môže im venovať svoj zvyšný čas, lebo exempláre, podobné tunajším, nenájde veru všade. Hneď pri zámku rozprestiera sa rozsiahly park s nejedným krásnym zákutím a s vežou na najkrajnejšej vyvýšenine, vybiehajúcej smerom k Váhu. Je ako maják