SVOBODA, ALOISTUČKOVÁ, ANNA
ČESKOSLOVENSKO KRAJINA NEZNÁMÁ (ČECHY)
(Československo - země neznámá (Čechy) )
Osveta, Bratislava, 1961
preklad Viliam Škarba, Jozef Štefko, Vladimír Medvecký
ilustrácie Rudolf Mader
obálka Rudolf Mader
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
príroda
480 s., slovenčina
hmotnosť: 535 g
tvrdá väzba
stav: zachovalý, bez prebalu
0,90 €
*mipet2* (in *057*)
Čo nevedel Štěpánek ani Krčin
Pod nohami nám šuchotal a voňal spadnutý koberec dubového lístia. Občas sa niekde vo vysokých korunách odlúpil žaluď, lesklý a tvrdý, a sucho sa pukol o zem. Šli sme pomaly, mlčali sme a bolo nám trochu clivo, ako už býva človeku, keď sa sám a sám ocitne tvárou v tvár kráse. Nikto z nás však toto slovo nepoužil. Akosi sa nehodí pre juhočeskú krajinu: je pre ňu priveľmi nadnesené, priveľké, vyzývavé. Jej pôvab je iný, a hoci sme po celú cestu z Veselí do Horusíc nad tým uvažovali, nepodarilo sa nám nájsť presnú definíciu. Vlastne to dohromady nie je nič. Len celkom nízky pruh zeme, ktorý sa dvíha nad obzorom, zvlnená plocha so stromoradím a strechami dedín - a to ostatné je vysoká obloha, letiace mraky, vlhký vzduch. Nebo však nie je len hore; je aj dolu, celé sa odráža v striebornej ploche rybníkov a jeho nekonečný priestor je tu koldokola. Dobre sa tu dýcha a ešte lepšie uvažuje. Myšlienky letia ďalej ako v meste, kde každú chvíľu narazia na nejaký múr.
Nákladné auto muselo dlho trúbiť, kým sme odskočili z hradskej. Šofér bol však dobromyseľný - precedil čosi o námesačníkoch a pozval nás k sebe. Vzadu za nami čvachtala voda v drevených debnách, a ako sme šli päťdesiatkou, vyčliapkavala sa von.
Majú tu málo vody, tak im ju ešte dovážame,“ povedal muž za volantom a iste by sa bol rozhovoril ešte o všeličom zaujímavom, keby na to bol čas. Za nami však trúbili ďalšie autá, vrčali motorky, pred nami bol už cieľ našej cesty: hemžilo sa to tam ľuďmi. Zádumčivý pokoj sa stratil. Skúste snívať na hrádzi rybníka, v ktorom práve zaťahujú sieť!
Tí, o ktorých ide, pravda, mlčia a zápasia o život s bezhlavou zaťatosťou, - zato ľudia v kožených zásterách, v gumových čižmách až po pás a v širokých klobúkoch narobia kriku až-až. Sprvu sa nám zdalo, že sa v bahnitej pôde pohybujú celkom neorganizovane, ale už po chvíli bolo možné vystopovať v tomto zmätku pevný poriadok, účelnosť a premyslenosť všetkých pohybov, aká sa nezíska za jediný ľudský život. Každý tu mal svoju úlohu a pomenovanie, ktoré zrejme vzdoruje modernej neosobnej terminológii. Vo výkazoch, ktoré posielajú z Horusíc Štátnemu rybárstvu, iste sa hovorí o vedúcom prevádzky, o zootechnikovi, o robotníkoch - ale tu na brehu rybníka sa hovorí o fišpartaji, fišmajstrovi, porybnom, vážnom, pešiakoch a
