BIBLIOGRAFICKÝ KATALOG ČSSR / ČESKÉ KNIHY

BIBLIOGRAFICKÝ KATALOG ČSSR / ČESKÉ KNIHY
Soupis českých bibliografií 1986
Zvláštní sešit 2

Státní knihovna ČSR, Praha
spracovala Marie Klinkerová
600 výtlačkov
ISSN 0323-1860

bibliografia
86 s., čeština
hmotnosť: 120 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,00 €

*balbe* (in *X02*)

KAŽDAN, A. P. - NÁBOŽENSTVÍ A ATEISMUS VE STAROVĚKU

KAŽDAN, A. P.

NÁBOŽENSTVÍ A ATEISMUS VE STAROVĚKU
(Religija i ateizm v drevnem mire)

Orbis, Praha, 1960
edícia Malá moderní encyklopedie (14)
preklad Ema a Zdeněk Lahulkovi
obálka Milan Hegar
1. vydanie, 17.000 výtlačkov

história, náboženstvo,
300 s., čeština
hmotnosť: 225 g

tvrdá väzba
stav: preväzba, dosky fľakaté, knižničné pečiatky, knižný blok vo veľmi dobrej forme

1,00 €

*balbe* (in *X02*)

A. P. Každan ve své knize zavádí do hluboké historie náboženství a ateismu od prvobytných společností, starého Egypta, starověké Mezopotámie, Indie, staré Číny přes starořecké městské státy až po vznik křesťanství.

Utrpení seslané Diem je pro člověka poučením. Básník nazývá Dia příčinou všeho, zastáncem pobožných, všeslyšícím otcem, spasitelem.

Aischylos sám přiznává, že takový výklad božství se příčí starým mytologickým představám. V tragédii „Agamemnón“ volá: „Die, ať jsi kdokoli, líbí-li se ti být tak nazýván, volám tě tímto jménem!“ A ještě zřetelněji je to řečeno v jedné Aischylově tragédii, která se nám zachovala celá: „Zeus, to je éter, Zeus je země, Zeus je nebe, Zeus je vše, ba ještě více.“

Jiným způsobem se pokoušel revidovat staré báje aristokratický básník Pindaros, který se blížil pythagorovcům a jako oni věřil, že v smrtelném těle je uzavřena nesmrtelná duše. Pindaros zavrhoval naivní antropomorfismus homérovské mytologie a položil jasnou hranici mezi člověka — nicotný stín — a ideálně skvělé bohy. Z jeho hlediska jsou staré báje o bozích a hrdinech hrubé a odporují „správnému chápání“. Proto se Pindaros snažil stará podání zušlechťovat. Zvláště tvrdil, že bohové nikdy mezi sebou nebojovali a rozhodně nikdy nepojídali při hostině tělo Tantalova syna Pelopa.

Tak se na počátku 5. století př. n. 1. hlavně mezi řeckou aristokracií utvářel nový náboženský světový názor. Jeho charakteristickými rysy byla idea odměny nebo trestu za hříchy a snaha „očistit“ mytologii, která u Aischyla dospěla bezmála k jednobožství. Aristokracie se neodvracela od náboženství, naopak všemožně pomáhala rozvoji bohosloví a náboženské etiky a hlásala, že člověk je bezmocný a osud všemohoucí.

V starořecké společnosti však byly v té době i vrstvy, které rozhodně vystupovaly proti náboženskému světovému názoru. Vývoj řemesel, obchodu a peněžnictví, kolonizace pobřeží Středozemního a Černého moře podkopávaly panství aristokracie a stále vlivnějším se stávalo řecké kupectvo, jemuž byla úcta k starým časům cizí a které mělo zájem o rozvoj věd, bez nichž se nemohly uskutečňovat daleké mořské plavby ani peněžní operace. Řekové se tehdy seznámili s vymoženostmi egyptské a babylónské vědy: matematika, medicína a astronomie byly v prvé polovině 1. tisíciletí př. n. 1. na Východě na úrovni mnohem vyšší než v Řecku.

Řecká věda se zvláště rozvíjela v jónských městech; zemědělské městské státy v jižní Itálii a na Sicílii se staly středisky pythagorovství a příbuzných učení, kdežto v Milétě, v Efesu a jiných obchodních městech vznikaly v 6. století př. n. 1. základy živelně materialistického světového názoru.

Jónští filosofové 6. století př. n. 1. vycházeli z představy o hmotném základu světa, o neproměnné, věčné podstatě všeho. Jedni se domnívali, že touto prapodstatou je voda, druzí za ni pokládali vzduch, další (například filosof Anaximandros) zvláštní prvopříčinu „apeiron“, tj. neohraničené. Ve světě založeném na hmotné prapříčině ovšem nezbývá místo pro božského tvůrce. Stvoření je prostě zbytečné, existuje-li příroda věčně. Jónští filosofové, spatřující ve hmotě podstatu a základ vesmíru, šli mnohem dale než Aischylos, který jako by rozpouštěl přírodu v bohu tím, že prohlašoval Dia za zem i vzduch.

Jónští filosofové vytvořili teorii, která je při veškeré své naivnosti zajímavá tím, že se pokouší vysvětlit původ prvního člověka, aniž jej spojuje s nadpřirozenými činy jakéhokoli božstva. Podle učení Anaximandrova se lidé původně zrodili v útrobách ryb a ryby je nosily tak dlouho, dokud lidé tak nezesílili, aby si již mohli sami dobývat potravu. Potom ryby vyvrhly lidi oděné tvrdou skořápkou na souši. Tady skořápka praskla a lidé byli volní.

Podle Anaximandrova názoru není v nebeských tělesech nic božského a slunce, měsíc i hvězdy jsou gigantická ohnivá kola kroužící kolem země. V úryvcích, jež se zachovaly z děl Anaximandra a jiných jónských filosofů, však nenajdeme přímé odmítnutí náboženství nebo výsměch obřadům a mytologii. Materialisté z poloviny 6. století př. n. 1. pouze připravovali půdu pro takovouto kritiku náboženství. A již za několik desetiletí, koncem 6. století př. n. 1., s ní vystoupili tři učenci: Hekataios, Xenofanes a Hérakieitos.

Hekataios z Milétu byl nadaný historik. Jeho dílo se ovšem nezachovalo celé, ale ze zachovaných úryvků je vidět, že se snažil racionalisticky, z hlediska zdravého rozumu, promyslit staré báje a odstranit z nich to, co se mu zdálo fantastické a nerozumné.

MISTRÍK, JOZEF - KURZ GRAFOLÓGIE

MISTRÍK, JOZEF

KURZ GRAFOLÓGIE

Fontána, Šamorín, 1995
edícia Okno do duše
1. vydanie
ISBN 80-85701-08-1

grafológia, psychológia,
162 s., slovenčina
hmotnosť: 120 g

mäkká väzba

4,90 € stav: veľmi dobrý, pečiatky v knihe *bib24*psy*
stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky *bib10* PREDANÉ
stav: veľmi dobrý *balbe* PREDANÉ

Univerzitný profesor PhDr. Jozef Mistrík, DrSc., slovenský jazykovedec, grafológ a stenograf, je dobre známy ako vedec doma i v zahraničí. Prednášal na desiatkach univerzít a kongresov, publikoval doma i v cudzine desiatky kníh. Grafológii sa venuje 40 rokov. Dlhý čas bol aj súdnym znalcom písma.

Vo svojej najnovšej monografii Kurz grafológie systematicky vysvetľuje zákonitosti písma a na základe bohatých experimentov prináša mnoho nových poznatkov z tejto oblasti. V knihe uverejňuje všeobecné a podrobné pohľady na rukopisy detí i dospelých, zdravých i chorých ľudí, na strojové i ozdobné písmo a na symptómy rukopisných prejavov človeka vôbec, podľa ktorých - vo väčšine prípadov - uvádza aj charakteristické psychologické vlastnosti pisateľov rukopisov. Poslednú kapitolu tvorí rozsiahly slovník, ktorý čitateľom pomôže určiť, psychologické vlastnosti pisateľa na základe rôznych tvarov písma. Autor svoj výklad opiera o bohatý dokladový materiál a čitateľa provokuje k hlbšiemu štúdiu vlastného i cudzieho rukopisu.

PETER, RUDOLF - DOSPIEVAJÚCE DIEVČA

PETER, RUDOLF
ŠEBEK, VÁCLAV
HYNIE, JOSEF

DOSPIEVAJÚCE DIEVČA
(Dospívající dívka)
Lekárske poučenia pre dievčatá

Osveta, Bratislava, 1960
preklad Andrej Štipala
obálka Vladimír Machaj
2. vydanie, 6.000 výtlačkov

zdravie, sexualita,
182 s., čb obr., slovenčina
hmotnosť: 85 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

0,50 €

*balbe* (in *X02*)

Nie je také jednoduché prihovoriť sa Vám, milá mladá priateľka, a rozprávať sa s Vami o problémoch, s ktorými sa v období dospievania priam každodenne stretávate a ktoré sa poväčšine týkajú pohlavného života a vzťahu muža a ženy. Zaujíma Vás toľko vecí, rada by ste vysloviť každé „Prečo? Ako?", ktoré sa Vám derie na jazyk pri stretnutí s dospelými. Ale stud Vám bráni dať tieto otázky.

Autori tejto knižky sa podujali na náročnú úlohu dať Vám odpoveď na nevyslovené otázky. Chcú Vám podať ucelený a vedecky správny obraz o všetkých zmenách, ktoré sa s Vami v období dospievania dejú, a vysvetliť Vám, prečo je to tak. Oboznámia Vás so zásadami hygieny a správnej životosprávy v puberte a objasnia Vám veľkú premenu, ktorá sa s Vami v týchto rokoch deje. Chceli by Vám toho povedať čo najviac, aby Vás — ako lekári a dobrí znalci psychológie dospievajúcej mládeže - pravdivo a taktne poučili o všetkom, čo by ste mali vedieť o biologických a spoločenských predpokladoch splnenia Vášho najkrajšieho a najušľachtilejšieho poslania v ľudskej spoločnosti v čase, keď úplne dospejete - byť milovanou a milujúcou ženou, byť zdravou a láskavou matkou, darkyňou nového života, byť prvou a uvedomelou vychovávateľkou nového pokolenia. Chcú Vás presvedčiť, že popri tvorivej práci pre spoločnosť toto je ozajstný základ šťastného, spokojného a láskou naplneného života.

Vy sa zatiaľ ešte len pripravujete na to, aby ste mohli splniť toto svoje poslanie v spoločnosti. Uvedomte si však, že Váš život už teraz môže byť v hojnej miere naplnený šťastím a spokojnosťou, ak sa budete čo najzodpovednejšie pripravovať na svoje budúce povolanie, ak sa budete usilovať prežiť roky dospievania zdravo a bez mravných vykoľajení a ak budete v sebe rozvíjať predpoklady pre to, aby sa vo Vás v pravý čas zrodila ozajstná a silná láska.

LOUŽIL, JAN - ATLAS LESNÉHO HMYZU

LOUŽIL, JAN

ATLAS LESNÉHO HMYZU

Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, Bratislava, 1961
Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1961
ilustrácie Julie Režná-Loužilová
fotografie Miroslav Procházka
preklad Ladislav Finta
obálka Jiří Rathouský
1. vydanie, 4.000 + 7.000 výtlačkov

zoológia, príručky,
188 s., slovenčina
hmotnosť: 222 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

4,50 € PREDANÉ

*balbe* (in *X01*)

TONDI, ALIGHIERO - CÍRKEV A DNEŠEK

TONDI, ALIGHIERO

CÍRKEV A DNEŠEK

Státní nakladatelství politické literatury, Praha, 1960
preklad Vladimír Marek
obálka Petr Diviš
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

náboženstvo, politika,
176 s., čeština
hmotnosť: 120 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

2,00 €

*balbe*  in **S4Z**

Autorem této knihy je bývalý význačný představitel jezuitského řádu profesor A. Tondi. Jeho dílo ,, Jezuité“ bylo přeloženo do několika jazyků a v krátké době vyšlo dvakrát i u nás. Jeho nová práce, která v našem nakladatelství vychází pod názvem ,,Církev a dnešek“, je psána pro českého čtenáře. Redakce v ní - kromě zkrácení některých míst z technických důvodů - nedělala žádné podstatné úpravy a její znění je tak prvním autorským vydáním.

„14. října 1933 Německo odešlo ze Společnosti národů. Aby ospravedlnila tento krok, vypsala vláda nové volby do Reichstagu a plebiscit (12. listopadu 1933), jenž se konal v ovzduší krutého teroru. Biskupové nakázali věřícím hlasovat ve volbách i v plebiscitu pro fašisty („Der katolische Episkopat etc.“, již cit.; srv. kapitolu „Plebiscit z 12. listopadu 1933“). Tak 6. listopadu kardinál Bertram otevřeně prohlásil, že katolíci musejí podpořit fašistický stát. Biskupové obhajovali vystoupení Německa ze Společnosti národů (poselství arcibiskupa Grebera z 8. listopadu). Bavorští biskupové ve své adrese nazývali Hitlerovu politiku „politikou míru“ a žádali, aby katolíci dali svůj hlas fašistům.

Z této záplavy hnusných událostí lze vytěžit výsledek velmi poutavý a poučný. Tváří v tvář faktům, nad nimiž jsme se zamýšleli, nás totiž spontánně napadá otázka, proč k takovému paktování docházelo. Poslechněme si nejprve, co o tom říká Vatikán. Ten tvrdí, že církevní hierarchie to vše podnikala jen a jen pro „dobro náboženství“.

Znamenitě!... Ale my se ptáme, jaký vztah, sebeslabší, sebenepatrnější, mohl být mezi křesťanstvím a fašismem? Zřejmě žádný. Jednat takto znamená — ledaže bychom měli co činit s lidmi nejapnými či přímo slabomyslnými (a o to tady nejde) — přilévat vodu do ohně a čekat, že vzplane. Zamýšlíme-li se nad těmito událostmi, zdá se nám vskutku, že sníme.

Ale stará moudrost říká, že nic se neděje bez důvodu.

A také každé spojenectví musí mít jako základ přinejmenším společný zájem obou stran, jež spojenectví uzavírají. Po zralé úvaze a i při nejlepší snaze omluvit neomluvitelné musí i člověk mdlého rozumu pochopit, že dělej co dělej nenajdeš tento společný zájem ,,v úzkostech a péči o ochranu katolického náboženství'' ani o křesťanstvo vůbec. Nejenže takové starosti byly absolutně cizí fašismu jakéhokoli druhu, zvláště fašismu německému, ale fašismus v každé své podobě byl dokonalým protikladem zmíněných věcí.

Ale někdo nám namítne: papež, kardinál Pacelli, ostatní kardinálové, arcibiskupové, biskupové atd. byli lidé prostí a bezelstní, kteří prodchnuti živou touhou po dobru dali se ošálit Hitlerovými sliby.

Okamžik!...Takové věci by bylo možno tvrdit, kdyby šlo o průměrné lidi, nepříliš nadané rozumem. Ale připisujeme-li je jedné z nej schopnějších diplomacií na světě, totiž diplomacii vatikánské, je takový argument jen k smíchu.

Cože?!.. .Tedy například svatá stolice a vůdcové katolické církve v Německu nevěděli, kdo to jsou fašisté, nacisté? Neznali jejich program? Ve Vatikánu a mezi německými duchovními snad nečetli ,,Mein Kampf", jehož první svazek Hitler vydal v Mnichově roku 1925 a druhý svazek tamtéž roku 1927?

Pamatuji se, že brožurkami, velkými i malými, propagandistickými publikacemi přeloženými do hlavních cizích jazyků a popisujícími cíle a metody nacistů se to tehdy jen hemžilo. V Miláně byl roku 1932 přeložen a vytištěn péčí Pietra Solariho „Program nacionálně

DUPONT, PHILIPPE - DIVÉ ZVIERATÁ

DUPONT, PHILIPPE

DIVÉ ZVIERATÁ
(Le livre des animaux sauvages)

Mladé letá, Bratislava, 1993
preklad Mária Institorisová
verše prebásnila Božena Trilecová
1. vydanie
ISBN 80-06-00521-4

zoológia, knihy pre deti,
285 s., slovenčina
hmotnosť: 288 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

predané

*balbe* (in *X02*)

MAHEĽ, MICHAL - TECTONICS OF THE CARPATHIAN BALKAN REGIONS

MAHEĽ, MICHAL

TECTONICS OF THE CARPATHIAN BALKAN REGIONS
Explanations to the tectonic map of the Carpathian-Balkan regions and their foreland

Veda, Bratislava, 1974
Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1974
preklad Helena Zárubová
1. vydanie, 3.500 výtlačkov

geológia
456 s., angličtina
hmotnosť:  885 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý

12,00 € *zlaja*  DAROVANÉ mipet

GAŠPARÍKOVÁ, VIERA - OSTROVTIPNÉ PRÍBEHY I VELIKÉ CIGÁNSTVA A ŽARTY

GAŠPARÍKOVÁ, VIERA

OSTROVTIPNÉ PRÍBEHY I VELIKÉ CIGÁNSTVA A ŽARTY
Humor a satira v rozprávaniach slovenského ľudu

Tatran, Bratislava, 1981
edícia Ľudové umenie na Slovensku (4)

predslov Vladimír Mináč

doslov Viera Gašparíková
ilustrácie Miroslav Cipár
prebal Ľubomír Krátky
2. vydanie, 25.000 výtlačkov

humor,
304 s., slovenčina
hmotnosť 475 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

PREDANÉ

*zlaja* (in *X02*)

Nová edícia vydavateľstva Tatran Ľudové umenie na Slovensku chce poskytnúť ucelenú predstavu o tom, čo všetko sa za stáročia vytvorilo u nás v oblasti folklóru. Delí sa na dva rady. Rad A sa zameriava na prejavy ľudového výtvarného umenia (architektúra, maľba, sochárstvo a rezbárstvo, keramika, kroje atď.. atď.), pričom ťažisko jednotlivých zväzkov spočíva v obrazovej časti.

Rad B približuje nesmierne bohaté a mnohovrstvové slovesné umenie nášho ľudu (rozprávky, povesti a báje, rozprávanie zo života, balady a piesne, zvyky, obrady, hry, hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky atď.. atď.), z ktorého zatiaľ dobre poznáme iba nepatrnú časť. „Vo všeobecnom slovenskom povedomí pracujú len úlomky a výlomky, nie súhrn a súvis“ ľudového umeleckého prejavu, píše v úvode k I. zväzku edície národný umelec Vladimír Mináč. ,,A keďže sme už dospelí ako národ.“ pokračuje, „mali by sme chcieť poznať ak nie celkom všetko, tak aspoň všetko, čo sa dá poznať. To je, to by mal byť jeden z vážnych príspevkov k celonárodnému sebapoznaniu. Lebo kým aj v tejto súvislosti nespoznáme práve súhrn a súvis, nemôžeme sa o sebe dozvedieť nič základného.

Preto nie najmä z vonkajších príčin, ale najmä z vnútornej potreby, teda z potreby poznania a sebapoznania vznikol aj projekt encyklopedického pohľadu na slovenské ľudové umenie. Aby bolo s nami ustavične, tak ako je s nami naša pamäť, náš kraj, naša vlasť.“

Po humoristických rozprávaniach pripravujeme v najbližších rokoch zväzky venované slovenským ľudovým hádankám, baladám a čarodejným rozprávkam.

Vo výtvarnom rade po zväzku o ľudovej fajanse chystáme: zväzky o ľudovom šperku, krasliciach a o pastierskom umení.

JANCZARSKI, CZESŁAW - ČAROVNÉ KOLIESKO MACKA UŠKA

JANCZARSKI, CZESŁAW

ČAROVNÉ KOLIESKO MACKA UŠKA
(Zacazarowane kołko)

Mladé letá, Bratislava, 1972
ilustrácie Zbigniew Rychlicki
preklad Marianna Prídavková-Mináriková
verše Jozef Minárik
1. vydanie, 15.000 výtlačkov

knihy pre deti, rozprávky,
72 s., slovenčina
hmotnosť: 335 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

3,20 € PREDANÉ

*zlaja* (in *X02*)

Príbeh o Mackovi Uškovi a jeho kamarátoch. Macko Uško dostal na nový rok čarovné koliesko. Stačí povedať len zaklínadlo a zavedie Macka Uška, kam bude chcieť. Na potulky za dobrodružstvami. Aby mal Macko čo porozprávať kamarátom a deťom...

Čarovné koliesko a ozajstné koliesko

„Počkajme na brehu rieky, až sa rozodní,“ navrhol Pes Záhradník. „Už nám zhasli baterky, a ešte je noc, mohli by sme v tme spadnúť do jarku alebo si vyvrtnúť nohu...“

Kamaráti sedeli na brehu a rozprávali o kadejakých pletkách. Niekedy je dobre tak sa porozprávať.

Uško sedel na kôpke trávy a kamaráti okolo neho: Dva Veľmi Veselé Králičky strihali smiešne dlhými ušami, Pes Záhradník sa usmieval, mal múdry a verný pohľad, Pajácko nôtil pesničku o vtáčikoch, čo bývali v gitare, a statočný Ružový Rypáčik sa mechril a sem-tam si pokrochkával. Uško sa díval na hŕbku a hútal:

,Už mi nie je ľúto za čarovným kolieskom. Nech si tam leží na dne Amazonky. Sedím teraz v koliesku milých kamarátov. To je ozajstné koliesko...´

Nebo sa pomaly začalo vyjasnievať. Vtáky zaštebotali vo vrbinách. Na lúku padli hmly a vietor rozvoniaval červenými hlávkami ďateliny. Priletel chlpatý čmeliak. Sadol si na ďatelinu. Striasol kvapku rosy, ktorá tíško stiekla po liste. Nad hlavami sa im zatrepotala vážka. Bolo počuť šum jej jemných krídeliek.

Dolu čľapotala veselo rieka Čľap-Čľap. Hladinu mala priezračnú, farbu ranného neba. Vážka sa pozerala do nej ako do zrkadielka.

Macko sa díval pozorne na rieku.

Po chvíli skočil na rovné nohy a zvolal:

„Tu je, tu je!“

Kamaráti sa zľakli toho výkriku. Zohli sa nad vodu.

„Čo si tam uvidel?“

„Tam je peniažtek Ružového Rypáčika!“

Na piesčitom dne rieky sa ligotal okrúhly peniaz.

COOK, ROBIN - HORÚČKA

COOK, ROBIN

HORÚČKA
(Fever)

Ikar, Bratislava, 1993
preklad Eva Birčáková
obálka Martin Klimo, Viera Fabianová
ISBN 80-7118-035-1

beletria, román
224 s., slovenčina
hmotnosť: 325 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,00 €

*zlaja* (in *X02*)

Doktor Charles Martel sa po tom, čo mu zomrela žena na leukémiu, rozhodne venovať výskumu rakoviny. Vo svojej práci úspešne napreduje aj vďaka citovému zázemiu, ktoré mu vytvára druhá manželka Cathryn. Cathryn sa stáva oporou aj pre jeho tri deti - vysokoškoláka Chucka, stredoškoláka Jeana Paula a menšiu Michelle. Krehká harmónia Charlesovho novonadobudnutého šťastia sa zrúti, keď Michelle zachváti zhubná leukémia.

Charles zistí, že chorobu jeho dcéry spôsobil chemický závod, ktorý vypúšťa do rieky karcinogénny odpad. Pustí sa do boja proti perfektne zorganizovanej inštitucionálnej mašinérii, ktorá drží nad chemickým závodom ochrannú ruku. V tejto vypätej situácii prejde zaťažkávacou skúškou celá jeho rodina.

Charles vyšiel so svojím červeným Pintom z hlavnej ulice a zastal pred bránou vo vysokom plote, ktorý obkolesoval Recycle, Ltd. Brána nebola zamknutá a dala sa ľahko otvoriť. Potom sa vrátil do auta a zamieril na parkovisko v areáli závodu.

V nočnej zmene asi nepracovalo príliš veľa ľudí, lebo pred vchodom do starej tehlovej budovy parkovalo jedno pri druhom iba zo šesť áut. Naľavo od závodu sa ako miniatúrne vrchy so zasneženými vrcholcami vŕšili veľké kopy starých pneumatík. Medzi vyradenými pneumatikami a budovou sa nachádzali menšie kôpky plastikového a vinylového odpadu. Napravo od závodu bolo množstvo odpadu, ohradené veľkým plotom, ktorý siahal až k rieke Pawtomack. Za plotom sa tiahli asi v polkilometrovom rade smerom na západ prázdne budovy bývalých tovární.

Len čo Charles vystúpil z auta, doľahol naňho rovnaký zápach, aký zaútočil na jeho dom ráno. Žasol, ako môžu ľudia bývať v západnej časti mesta, pretože vietor fúkal prevažne tým smerom. Zamkol auto a vykročil k vchodu do závodu, k jednoduchým hliníkovým vonkajším dverám. Nad dverami bolo tlačenými písmenami napísané: Recycle, Ltd. Nepovolaným vstup zakázaný. Z vnútornej strany skla bol štítok s nápisom INFORMÁCIE a pod ním telefónne číslo.

Skúsil otvoriť, nebolo zamknuté. Ak bol zápach vonku neznesiteľný, vnútri to smrdelo oveľa horšie. Ocitol sa v akejsi kancelárii. Ťažký, chemikáliami nasýtený vzduch mu nedal dýchať. Bola to preglejková miestnosť s pultom, na ktorom stál prútený kôš a zvonček z nehrdzavejúcej ocele, ktorý sa rozozvučí dotykom dlane. Zazvonil, zvuk sa však stratil v dunení a syčaní vychádzajúcom zo závodu.

Charles sa rozhodol, že vyskúša aj vnútorné dvere. Spočiatku sa nedali otvoriť, ale keď do nich silnejšie zatlačil, povolili. Ihneď pochopil, prečo je tento priestor taký opevnený. Zdalo sa mu, že sa ocitol pred pekelnou bránou. Omráčila ho neuveriteľná kombinácia zápachu a hluku.

Vošiel do zle osvetlenej vysokej miestnosti, siahajúcej do výšky druhého poschodia, v ktorej dominoval rad obrovských tlakových prístrojov. Kovové schodíky a mostíky neprehľadne stúpali a križovali sa. Veľké, rinčiace bežiace pásy vynášali hromady plastikového a vinylového odpadu, zmiešaného so všakovakými inými zvyškami. Až tu konečne uvidel ľudí -potiacich sa chlapov v tielkach s tvárami začadenými ako baníci. Triedili sklo, drevený materiál a prázdne nádoby z plastov.

„Je tu niekde majster?“ zareval Charles, aby prekričal lomoz.

Jeden z chlapov na chvíľu zdvihol zrak, posunkom naznačil, že nepočuje, a potom sa vrátil k triedeniu. Bežiaci pás sa evidentne nezastavoval a všetci mali čo robiť, aby s ním udržali tempo. Na konci pásu stál veľký zberač. Keď sa naplnil, stúpol hore a vysypal plastikové zvyšky do tlakových varných prístrojov. Charles videl, ako hore na mostíku akýsi chlap nožom otvára dve vrecia s chemikáliami, jedno biele a druhé čierne. Zdalo sa, že má čo robiť, aby vysypal ich obsah do kotlov. Chlapík sa na okamih stratil vo veľkom oblaku prachu. Keď sa znova ukázal, zatvoril sypací otvor. Para zhustla a vyslala do priestoru novú zmes dymu, smradu a hluku.

Hoci sa Charlesovi nik nevenoval, nik ho ani nepožiadal, aby odišiel. Rázne prešiel popri bežiacom páse, pohľadom sledoval podlahu plnú odpadu, olejových škvŕn a fľakov od kolomaže.

„Čo tu hľadáte?“ zreval chlapisko, aby ho bolo počuť v ohlušujúcom lomoze strojov. Práve v tom okamihu sa však ozval hvizd nad jedným z tlakových kotlov, ktorý práve zavŕšil svoj cyklus, a znemožnil im ďalší rozhovor. Otvoril sa a vychrstol obrovské množstvo čierneho viskózneho depolymerizovaného plastu. Horúca tekutina sa liala do chladiacich kadí, z ktorých vychádzali oblaky štipľavej pary.

Charles pozeral na muža stojaceho oproti nemu. Bol od neho o dobrú hlavu vyšší. Mal upotenú, mäsitú tvár, takže namiesto očí mu bolo vidieť len úzke štrbinky. Bol oblečený rovnako ako ostatní chlapi, ktorých Charles videl pred chvíľou. Tielko mu obopínalo pivné brušisko úctyhodných rozmerov. Chlap sa opieral o vozík a Charles si všimol, že na masívnych pleciach má profesionálne vytetovaných tanečníkov. Na chrbte ľavej ruky mal svastiku, ktorú si podľa všetkého vytetoval sám.

Len čo hluk klesol na ako-tak znesiteľnú hladinu, robotník sa opäť pokúsil o rozhovor. „Kontrolujete naše chemikálie?“ Musel zarevať.

Charles prikývol.

„Myslím, že potrebujeme viac čierneho uhlia,“ kričal chlap.

Charles pochopil, že chlapík si o ňom myslí, že je zo závodu.

„A ako stojíte s benzénom?“ zakričal Charles.

„Benzénu máme habadej. Ten dostávame v štyristolitrových sudoch.“

„Čo s ním robíte, keď ho spotrebujete?“

„Myslíte použitý benzén? Hybajte za mnou, ukážem vám.“

Chlap pretlačil vozík drôtenou klietkou a viedol Charlesa cez hlavnú miestnosť pomedzi dve pece na gumu, kde sálala strašná horúčava. Zohli sa a vošli do chodby, ktorá viedla do miestnosti, kde bol hluk o niečo menší. Boli tam dva desiatové stoly, automat na sódu a cigarety. Medzi automatmi bolo okno. Muž priviedol Charlesa k oknu a ukázal smerom von. „Kuknite na tie cisterny!“

Charles si priclonil oči a vykukol von. Asi stopäťdesiat metrov od nich stáli dve valcovité cisterny. Aj keď na oblohe svietil jasný mesiac, detaily nerozoznal.

„Dostáva sa z toho benzénu niečo aj do rieky?“ spýtal sa Charles a obrátil sa späť k robotníkovi.

„Väčšinou sa odváža preč, len boh zná kam. Ale poznáme tie spoločnosti, čo likvidujú odpad. Keď sú už cisterny príliš plné, vylievame ich do rieky, to nie je nijaký problém. Robíme to v noci, hneď sa to odplaví a stratí v oceáne. Pravdu povediac...“ chlap sa k nemu naklonil, akoby mu chcel povedať nejaké tajomstvo: „Myslím, že aj tá posratá spoločnosť to tak isto vylieva do rieky. A pritom si to parádne nechávajú zaplatiť.“

Charles cítil, ako mu tuhnú čeľuste. V duchu videl Michelle na nemocničnej posteli s infúziou zapichnutou do ruky.

VAŠKO, ALEXANDER - 40 ROKOV INŽINIERSKYCH STAVIEB KOŠICE

VAŠKO, ALEXANDER
DOBROVA, MARTIN

40 ROKOV INŽINIERSKYCH STAVIEB KOŠICE

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1991
edícia Jubileum
obálka Alexander Vaško
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
ISBN 80-85174-93-6

monografie
108 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 330 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný

3,00 € PREDANÉ

*zlaja*

SÜTTI, JURAJ - GEODÉZIA

SÜTTI, JURAJ

GEODÉZIA

Alfa, Bratislava, 1969
edícia Baníckej a hutníckej literatúry
obálka Leodegar Horváth
1. vydanie, 2.500 výtlačkov

učebnice, geológia,
368 s., 294 obr., 24 tab.,
hmotnosť 710 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

5,00 €

*zlaja* (in *X02*)

Učebnica „Geodézia“ obsahuje učebnú látku, ktorú potrebujú poznať poslucháči banských fakúlt vysokých škôl jednak pre svoju budúcu prax pri povrchovom meraní, jednak ako prípravu pre predmet „banské meračstvo“. Okrem teoretickej časti obsahuje inštruktívne spracovaný prehľad geodetických metód, technologických postupov doplnených aplikáciami, teoretickými a ekonomickými rozbormi.

Po metodickej stránke je spracovaná v tomto usporiadaní:

1. základné informácie, meranie základných geometrických prvkov (uhol, dĺžka, prevýšenie), použitie geodetických metód pre mapovanie a inžinierske účely. Látka je vybraná s ohľadom na najnovší stav vývoja meračských prístrojov a metód, ako aj so zreteľom na súčasný stav mechanizácie a automatizácie meračských a vyhodnocovacích prác.

Autor je popredný slovenský odborník, ktorý túto disciplínu prednáša na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach.