Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

nedeľa 11. júna 2017

NIKDY SA NEVZDÁVAJ

NIKDY SA NEVZDÁVAJ
15 povzbudzujúcich kapitol zo života
Výber zo série Príbehy na každý deň
Poďme si čítať

Advent-Orion, Vrútky, 2004
edícia Prameň
obálka Branislav Matis
ilustrácie Olga Pazerini, Branislav Matis
1. vydanie
ISBN 80-8071-035-X

náboženská literatúra
296 s., slovenčina
hmotnosť: 340 g

tvrdá väzba

2,50 € stav: veľmi dobrý *lupev*psy*

predané stav: veľmi dobrý *priva*nab*


15 povzbudzujúcich kapitol zo života aj o tom, čo sa dá a čo sa nedá kúpiť: Posteľ, ale nie spánok. Knihy, ale nie múdrosť. Jedlo, ale nie chuť. Ozdoby, ale nie krása. Dom, ale nie domov. Lieky, ale nie zdravie. Zábava, ale nie šťastie






MÁŠ DVE MOŽNOSTI 

Juraj bol chlapík, ktorý mal vždy dobrú náladu a ku všetkému nejakú pozitívnu poznámku. Keď sa ho niekto spýtal, ako to robí, odpovedal: „Keby som bol ešte trochu lepší, musel by som byť dvojčaťom.“ Bol vynikajúcim manažérom. Mal svojich priaznivcov - čašníkov, ktorí šli za ním z jednej reštaurácie do druhej. Prečo? Priťahoval ich jeho postoj. Bol takým prirodzeným povzbudzujúcim prostriedkom. Ak mal niekto zo zamestnancov zlý deň, Juraj mu hneď pripomenul niečo pozitívne. Bol som veľmi zvedavý na jeho životný štýl, preto som sa jedného dňa vybral za ním a spýtal sa ho: „Nemôžeš mať predsa vždy dobrú náladu a pozitívne myšlienky. Ako to robíš?“

Odpovedal mi: „Každé ráno, keď vstanem, poviem si: Juraj, máš dnes dve možnosti: Môžeš sa rozhodnúť mať dobrú náladu, ALEBO sa môžeš rozhodnúť mať zlú náladu. Rozhodnem sa mat dobrú náladu. Vždy, keď sa stane niečo zlé, môžem sa rozhodnúť - buď sa stanem obeťou tejto situácie, alebo sa z nej poučím. Ja sa, samozrejme, rozhodnem, že sa z toho poučím. Vždy, keď sa za mnou niekto príde sťažovať, môžem sa rozhodnúť prijať jeho sťažnosti, alebo poukázať na niečo pozitívne. Ja sa rozhodnem pre pozitívnu veď

„Ale to nie je také ľahké,“ namietam.

„Máš pravdu. Život - to je samé rozhodovanie. Keď nemyslíš na zbytočnosti, každá situácia je vlastne rozhodnutie. Ty sa rozhoduješ, ako budeš na túto situáciu reagovať. Ty rozhoduješ o tom, do akej miery ľudia okolo ovplyvnia tvoju náladu. Ty rozhoduješ o tom, či budeš mať dobrú, alebo zlú
náladu. Konečný súčet: Ako prežiješ svoj život, záleží vlastne od tvojich rozhodnutí.“

Aj keď sme sa dosť dlho po tomto rozhovore nevideli, často som naňho myslel. Učil som sa sám rozhodovať o svojom živote, nielen reagovať na to, čo príde samo. O niekoľko rokov som sa dopočul, že sa mu stala veľmi nepríjemná vec. Keď raz ráno nechal zadné dvere na svojej reštaurácii otvorené, prepadli ho traja ozbrojení zlodeji. Keď mu prikázali otvoriť trezor, ruka sa mu od nervozity triasla a zadal zlé heslo. Zlodeji sa vyľakali a postrelili ho.

Našťastie, dosť rýchlo ho našli ľudia a odviezli do nemocnice. Po 18-hodinovej operácii a týždňoch intenzívnej liečby bol Juraj z nemocnice prepustený - aj s črepinou v tele. Stretol som sa s ním asi šesť mesiacov po tejto nepríjemnej udalosti. Keď som sa ho spýtal, ako sa má, povedal mi: „Keby som sa mal lepšie, musel by som byť dvojčaťom. Vidíš tieto jazvy?“

Potom som sa ho spýtal, na čo myslel, keď sa to stalo.

„Prvé, čo mi napadlo, bolo, že som mal zamknúť zadné dvere,“ povedal Juraj. „Potom, keď som ležal na podlahe, spomenul som si, že mám dve možnosti: Môžem sa rozhodnúť žiť, alebo sa môžem rozhodnúť zomrieť. Rozhodol som sa žiť!“

„Nebál si sa? Nestratil si vedomie?“

„Ošetrovatelia boli vynikajúci. Stále sa so mnou rozprávali. Ale keď ma doviezli na operačnú sálu a videl som výraz na