Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

utorok 4. júla 2017

BUKOVSKÝ, IGOR - HĽADÁ SA ZDRAVÝ ČLOVEK!

BUKOVSKÝ, IGOR

HĽADÁ SA ZDRAVÝ ČLOVEK!

Advent Orion, Vrútky, 1998
edícia Život a zdravie
obálka Branislav Matis
ilustrácie Olga Pazerini
1. vydanie
ISBN 80-88719-76-3

zdravie, stravovanie,
166 s., slovenčina
hmotnosť: 267 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

2,80 €  PREDANÉ

*zimpa* (in *109*)





4. kapitola

Uveríte?

Znie to všetko abstraktne? Čítajte, čo píše iný expert - dr. Rabinowitch: „Fixácia oxidu uhličitého zelenými rastlinami je najväčší chemický proces na Zemi. Poskytuje ročne produkciu 100 miliárd ton, čo je viac, ako vyrába celý svetový chemický a metalurgický priemysel, ktorý poskytuje celkovú produkciu asi 1 miliardu ton. Pričom asi 90 % tejto produkcie tvorí uhlie, ropa, oleje, čiže pôvodné produkty fotosyntézy. Rovnako pôsobivé je porovnanie energie zachytenej a uloženej rastlinami ročne s energiou, ktorá je dostupná z ostatných zdrojov. Energia premenená fotosyntetickým procesom je asi 100-krát väčšia ako teplo získané spálením všetkého vyťaženého uhlia za rovnaký čas a asi 10 000-krát väčšia, než energia vyrobená všetkými vodnými elektrárňami. Každý rok produkujú zelené rastliny 47 000 000 000 000 m3 čistého kyslíka!“

Farebné prelúdiá

Položme na paletu trochu chlorofylu a chvíľu sa s ním zahrajme. Je to veľmi zábavné.

Najprv odstránime stredový horčík a chlorofyl sa hneď „premaskuje“ na olivovohnedý feofytín. Ak by sme horčík nahradili kovovými iónmi, napríklad cínom (Sn2+) alebo železom (Fe2+), chameleón chlorofyl sa zmení na inú - sivohnedú - látku. Ak by sme mali namiesto horčíka poruke meď alebo zinok a vymeníme ich, nič nezbadáte - chlorofyl ostane zelený.

Premenu zeleného chlorofylu na olivovohnedý feofytín môžeme uskutočniť aj v hrnci - tepelným spracovaním zeleniny v mierne kyslom prostredí. Najvýraznejšie sa premaluje zelený hrášok, zelená fazuľka, kel, ružičkový kel a špenát. Je známe, že čím je použitá teplota vyššia a čas spracovania kratší, tým viac čerstvej zelenej farby si zelenina udrží. Dlhé varenie na miernom ohni spôsobuje najväčšie straty chlorofylu.

Niečo podobné sa deje aj v nakladaných uhorkách. Enzýmy, rozkladajúce chlorofyl, sú v kyslom prostredí aktívne a to spôsobí, že vaše - pôvodne krásne tmavozelené - uhorky sa zmenia na olivovozelené.

Velký Maliar sa hrá s farbami prírody aj pri sušení zeleniny a mrazení. Zelenina sa nám „prezlieka z farby do farby“ priamo pred očami.

Teraz trochu histórie

Vráťme sa k využitiu chlorofylu. Toto zelené farbivo vyvolalo velký záujem už dosť dávno. V roku 1913 nemecký vedec Willstatter identifikoval chemickú štruktúru chlorofylu.18 Približne v tom istom čase Švajčiar Buergi objavil, že chlorofyl podporuje rast ľudského tkaniva. Okolo roku 1933 nositeľ Nobelovej ceny (1931) za výskum červeného krvného farbiva - hemoglobínu dr. Fischer konštatoval, že použil chlorofyl pri liečbe svojich pacientov s nádejnými výsledkami.

Potom sa začalo objavovať čoraz viac výskumných prác o využití chlorofylu v liečbe rôznych chorôb. Chlorofyl nebol ani tak skutočným predmetom výskumu, ako skôr populárnym všeliekom. Svet biznisu prijal chlorofyl veľmi rýchlo a zanechal konzervatívnejších a dôslednejších vedcov opustene stáť v kúdole zeleného prášku.

Začala sa skutočná „zelená vojna“. Už v roku 1951 vyše 40 amerických firiem pridávalo chlorofyl do viac ako 150 výrobkov.