DREISER, THEODORESESTRA CARRIE
(Sister Carrie)
Tatran, Bratislava, 1974
edícia Svetová tvorba (99)
preklad Ivan Krčméry
doslov Zora Studená
prebal a frontispice Pavel Blažo
3. vydanie, 30.000 výtlačkov
61-489-74
beletria, román
540 s., slovenčina
hmotnosť: 583 g
stav: dobrý
1,00 €
in **S1P**
THEODORE DREISER (1871-1945), predposledný z trinástich detí nemeckého prisťahovalca do USA, prežil trpké detstvo v ustavičnej biede, ktorá bola údelom početnej rodiny. Mladý Dreiser sa ťažko prebíjal životom, prešiel mnohými povolaniami, neskôr sa uplatnil ako novinár a úspešný reportér a napokon sa celkom venoval literatúre. Roku 1900 debutoval románom Sestra Carrie, ktorý vyvolal veľký rozruch. Roky 1910 — 1915 sú pre Dreisera rokmi intenzívnej spisovateľskej práce. Postupne vychádzajú diela Jenny Gerhardtová (1911), Finančník (1912), Titan (1914), Génius (1915). Dreiserova tvorba vrcholí románom Americká tragédia (1925). V Sestre Carrie, ako aj v ostatných svojich románoch Dreiser rozvádza myšlienku o nesmiernej príťažlivosti bohatstva a túžby po spoločenskom uplatnení, ktorá v mladých ľuďoch potláča všetky city. Osudy hrdinov zasadzuje do rozsiahleho chodu amerického života a sú zároveň obžalobou americkej spoločnosti. Súd nad touto spoločnosťou vyslovil Dreiser v diele Tragická Amerika, ktoré vyšlo roku 1931.
Nemá zmysel dopodrobna rozprávať o tom, ako o krátky čas prišiel rad i na posledných päťdesiat dolárov. Pri neobyčajnom ľahtikárstve, s akým Hurstwood narábal s peniazmi, vystačil so svojimi sedemsto dolármi iba do júna. No ešte skôr ako vytiahol poslednú stovku, začal spomínať blížiacu sa katastrofu.
— Naozaj nechápem, prečo tak veľa míňame, — zadrapil sa raz do akéhosi drobného výdavku u mäsiara.
— Ani by som nepovedala, — odbila ho Carrie.
— Z mojich peňazí pomaly neostane nič, — pokračoval. — Neviem si predstaviť, kde sa rozkotúľali.
— Chceš povedať, že si minul celých sedemsto dolárov? — zhíkla Carrie.
— Veru tak, ostalo mi z nich iba sto.
Vyzeral pritom taký zúfalý, že sa Carrie až zľakla. Začala si uvedomovať, že i ju samu, bezmocnú, unáša akýsi prúd. Cítila to vlastne celý čas.
— Ale, George! — vykríkla. — A prečo si nehľadáš prácu? Určite by si niečo našiel!
— Hľadal som, — odvetil. — Nemôžem predsa nikoho prinútiť, aby mi dal prácu!
Carrie naňho chvíľu hľadela a napokon sa ho opýtala:
— Čo chceš robiť? Sto dolárov nám dlho nevydrží.
— Neviem, — vzdychol. — Neostáva mi iné ako hľadať. Iné robiť nemôžem.
Jeho slová naplnili Carrie hrôzou. Co budú robiť? Často uvažovala o divadle ako o ceste, ktorá ju môže priviesť k vysnívanému životu plnému lesku a slávy. Aj teraz, tak ako svojho času v Chicagu, ovládla ju takáto myšlienka. Nevyhnutne musí niečo podniknúť, a to čím skôr, ak si Hurstwood v najbližšom čase nenájde miesto. Veď zanedlho bude možno musieť opäť bojovať o kúsok chleba, a sama.
Carrie si v duchu kládla otázku, ako sa vlastne ľudia dostávajú na javisko. Skúsenosti z Chicaga ju presvedčili, že si vybrala nesprávnu cestu. Musia sa predsa nájsť ľudia, ktorí ťa vypočujú, vyskúšajú a dajú ti možnosť ukázať, čo vieš.
O deň, o dva Carrie pri raňajkách spomenula, že kdesi čítala, že do Ameriky má prísť Sarah Bernhardtová. Aj Hurstwood to videl v novinách.
— Ako sa ľudia dostávajú na scénu, George? — opýtala sa ho celkom nevinne.
— Naozaj neviem, — odvetil. — To bude asi vec divadelnej agentúry.
Carrie chlipkala kávu a ani naňho nepozrela.
— Že by tam našli človeku miesto?
— Áno, tak sa mi zdá, — odvetil.
Odrazu Hurstwooda upútal akýsi zvláštny tón v jej hlase, nuž sa jej opýtal:
— Vari ešte vždy snívaš o tom, že sa raz staneš herečkou ?
— Nie, iba ma to zaujíma, — odvetila.
Sám vlastne nevedel, prečo je proti tomu taký zaujatý. Nevedel si predstaviť, že by Carrie, s ktorou prežil už celé tri roky, mohla urobiť kariéru na scéne. Na to je priveľmi naivná a od prírody prímäkká. V jeho predstavách si umenie vyžadovalo viac priebojnosti. Ak sa Carrie bude chcieť dostať na javisko, ľahko sa môže ocitnúť v pazúroch niektorého pochybného impresária a stať sa takou, ako sú „všetky ostatné“. Presne vedel, čo tým myslel. Carrie je naozaj pekná. Pretlčie sa. Ale čo bude potom s ním?
— Na tvojom mieste by som to divadlo vypustil z hlavy. Je to oveľa ťažšie, ako si predstavuješ.
Carrie vybadala z jeho slov určité pohŕdanie jej hereckými schopnosťami.
— Ale v Chicagu si hovoril, že som hrala výborne, — schladila ho.
— Veď si aj hrala, — dal jej za pravdu, lebo cítil, že
