Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

štvrtok 7. decembra 2017

SEGAL, ERICH - PRÍBEH NAŠEJ LÁSKY

SEGAL, ERICH

PRÍBEH NAŠEJ LÁSKY
(Love Story)

Tatran, Bratislava, 1971
edícia LUK - Knižnica svetových bestsellerov (20)
preklad Viera Marušiaková
prebal Miroslav Cipár
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
61-173-71

beletria, román
144 s., slovenčina
hmotnosť: 286 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,50 €

*konik* in *065*



Ipswich, Massachusetts, asi štyridsať minut od mosta Mystic River, podľa počasia a podľa toho, ako šoférujete. Tentoraz som tú cestu prešiel za dvadsaťdeväť minút. Istý ctihodný bostonský bankár tvrdí, že sa to dá urobiť za ešte kratší čas, ale keď je reč o menej než tridsiatich minútach od mosta po Barrettovcov, ťažko odlíšiť skutočnosť od fantázie. Ja náhodou pokladám dvadsaťdeväť minút za absolútnu hranicu. Človek predsa nemôže ignorovať dopravné signály na Route 1, je tak?

„Ženieš ako šialenec,“ povedala Jenny.

„Toto je Boston,“ odpovedal som. „Tu ženie každý ako šialenec.“ Práve nás zastavilo červené svetlo na Route 1.

„Zabijeme sa skôr, ako nás tvoji rodičia stihnú zavraždiť.“

„Počuj, Jenny, moji rodičia sú veľmi fajn.“

Svetlo sa zmenilo. O necelých desať sekúnd si to moja emgéčka švihala skoro stovkou.

„Aj Starý lotor?“ spýtala sa.

„Kto?“

„Oliver Barrett III.“

„Ó, to je milý človek. Bude sa ti páčiť.“

„Ako to vieš?“

„Každému sa páči,“ odpovedal som.

„Tak prečo sa nepáči tebe?“

„Lebo sa páči každému,“ povedal som.

Prečo som ju vlastne k nim viezol? Potreboval som požehnanie Muža s kamennou tvárou alebo čo? Čiastočne preto, lebo to sama chcela („Tak sa to robí, Oliver“), a čiastočne z tej jednoduchej príčiny, že Oliver Barrett III. bol môj bankár v najprozaickejšom zmysle slova: platil za mňa školné.

A kedy sme ta mali ísť, ak nie v nedeľu na obed? Tak sa predsa patrí, no nie? V nedeľu, keď húfy všivavých motoristov upchali Route 1 a plietli sa mi do cesty. Odbočil som z autostrády na Groton Street, bočnú cestu, ktorej zákruty som rezal najväčšou rýchlosťou už od trinásteho roku.

„Nie sú tu nijaké domy,“ povedala Jenny, „len stromy.“

„Domy sú za stromami.“

Keď idete po Groton Street, musíte dávať veľký 49 pozor, aby ste neminuli odbočku k nášmu domu.