Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

Zobrazujú sa príspevky s označením povesti. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením povesti. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 24. augusta 2023

HÚŽEVKA, MILAN - HROBĽA PLNÁ ZLATA

HÚŽEVKA, MILAN

HROBĽA PLNÁ ZLATA
Púchovské povesti

Osveta, Martin, 1975
ilustrácie a prebal Milada Marešová
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
70-062-75

beletria, literatúra slovenská, povesti,
204 s., slovenčina

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, bez prebalu

9,00 €

*rekry*bels*



sobota 29. júla 2023

DOEPLER, E. - WALHALL DIE GÖTTERWELT DER GERMANEN

DOEPLER, E.
RANISCH, W.

WALHALL DIE GÖTTERWELT DER GERMANEN

Martin Oldenbourg, Berlin, 1905

literatúra nemecká, povesti,
64 s., nemčina

tvrdá väzba, veľmi veľký formát
stav: dobrý, rohy obalu ohnuté, listy nepoškodené, jeden dvojlist uvoľnený, ochranný papierový prebal poškodený

99,00 €

*kiger*ger*





štvrtok 2. júna 2022

HORÁK, JOZEF - POVESTI

HORÁK, JOZEF

POVESTI

Stredoslovenské vydavateľstvo, Banská Bystrica, 1965
edícia Rozkvet (37)
prebal a ilustrácie Štefan Prukner
1. vydanie (v SV), 22.000 výtlačkov
82-002-1965

beletria, povesti, literatúra slovenská, história
268 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

PREDANÉ

*takro*bels*


 

piatok 6. mája 2022

HORÁK, JOZEF - POVESTI SPOD SITNA

HORÁK, JOZEF

POVESTI SPOD SITNA

Mladé letá, Bratislava, 1965
ilustrácie Gabriel Štrba
1. vydanie, 16.000 výtlačkov
66-073-65

beletria, povesti, literatúra slovenská
216 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: dobrý, prebal ošúchaný

4,50 € 

*juran*bels*
 

piatok 21. januára 2022

GLOCKO, PETER - ŠŤASTENKO

GLOCKO, PETER
NAJERÍK, VIKTOR

ŠŤASTENKO
Rozprávky zo Zamaguria

Mladé letá, Bratislava, 1983
edícia Z rozprávky do rozprávky
ilustrácie Ján Lebiš
2. vydanie, 20.000 výtlačkov
66-098-83

beletria, rozprávky, literatúra slovenská, povesti
176 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal poškodený

PREDANÉ

*juran*det*

Zaštítené velikánmi Tatier, celkom v kúte Slovenska, čupí si Zamagurie. Kraj oplývajúci sviežou zeleňou, hlbokými lesmi, bystrinami, so skalným kaňonom, v ktorom sa kľukatí ôsmimi zákrutami dravý Dunajec. Oddávna si na ňom pomedzi skalné steny s rozoklanými hrebeňmi a v prudkých perejach hľadali cestu pltníci, podperení orlím pierkom. Tak, ako sa patrí na chlapov-goralov, ktorí sa dennodenne potýkajú s bystrinami i tvrdými ostrými skalami, kde si orly stelú hniezda. I domy zamagurských horalov-goralov pripomínajú hradby. Drevené, do štvorca stavané obydlia s hrebeňovou strechou sú uzavreté pred víchricou, snehom, ale i pred nepriateľským votrelcom. K rázu kraja patrí i rázovité nárečie. Je tvrdé, také ako Zamagurie. Tamojší ľudia nepovedia hora, ale gura, takisto seba nemenujú horalmi, ale goralmi.

V zimnom období sa Zamagurčania večierkami stretávajú v kúdeľnej izbe, ženy spriadajú kúdeľ, muži voľačo vyrezávajú alebo opravujú. A v takej chvíli, pri teplej peci sa samo od seba tisne na jazyk slovo. Vtedy prichádzajú rozprávky. Aké sú? Sú jednoduchšie a kratšie ako rozprávky Pavla Dobšinského. A o čom sa v nich hovorí? Nuž o Zamagurčanoch. O Mišovi Viaterkovi, lenivom panskom kočišovi z Veľkej Lesnej, ktorému musel pomáhať čierny gacek, malý netopier. Miško Viaterek mal veľa starostí, kým sa nepríjemného gaceka zbavil. Rozprávky rozprávajú o zamagurských práčkach, ako perú na potoku, kde žijú boginky, ktoré ľuďom často zamieňajú deti za svoje, lebo boginčiatka sú pažravé a im sa nechce takých papkáčov chovať. Boginky sú vraj zlé i dobré, naháňajú strach, ale zväčša vzbudzujú smiech. Iné rozprávky sú o bačoch a o živote na salaši. Bačovia s valachmi a honelníkmi trávia väčšinu roka v osamelých kolibách uprostred hôr. Odkázaní sú sami na seba a na vlastnú pomoc. Takýto život ich nútil pozorovať prírodu okolo seba a čerpať z nej skúsenosti. Bačovia mali preto oddávna povesť vedomcov. V rozprávkach ich ľudia obdarili čarodejnou mocou a dávali si na nich pozor...

Fantázia Zamagurčanov stvorila mnoho čarodejných bytostí — sú to víly, vilkolky, matrony, černokňažníci a podobne. Všetky si prostý zamagurský človek vkomponoval do svojich skutočných príhod, a tak vlastne vznikli čarovné prípoviedky. Prípoviedky zaujali folkloristu Viktora Majeríka, nuž ich zozbieral. Zozbierané prípoviedky sa natoľko zapáčili spisovateľovi Petrovi Glockovi, že ich pre slovenského čitateľa umelecky spracoval. Zamagurské rozprávky pod názvom Šťastenko vychádzajú vo vydavateľstve Mladé letá po druhý raz a mnohí sa s nimi stretli aj v bábkovom divadle v pásme Zamagurské rozprávky.


nedeľa 16. januára 2022

ĎURÍČKOVÁ, MÁRIA - PREŠPORSKÝ ZVON

ĎURÍČKOVÁ, MÁRIA

PREŠPORSKÝ ZVON
Bratislavské báje, povesti a historické obrázky II.

Mladé letá, Bratislava, 1981
edícia Vybrané spisy Márie Ďuríčkovej
ilustrácie Miroslav Cipár
2. vydanie, 30.000 výtlačkov
66-164-81

beletria, literatúra slovenská, povesti, rozprávky, knihy pre deti
182 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, prebal značne opotrebovaný

PREDANÉ

*barpe*det*

Prešporský zvon je druhý zväzok bratislavských bájí, povestí a historických obrázkov (v prvom zväzku vyšli s názvom Dunajská kráľovná). Čitatelia prijali bratislavské povesti s veľkým záujmom, veď takéto dielo nám v rade povesťových kníh chýbalo. Autorka sa do tejto práce pribrala s nadšením i erudíciou — zhromaždila množstvo študijného materiálu z domácich aj inorečových prameňov, vyberala, triedila, dotvárala jednotlivé motívy, až napokon predstúpila pred čitateľov s pútavou, rozprávačsky zrelou knihou povestí o našom hlavnom meste a jeho blízkom okolí.

Aj v druhom zväzku ožívajú pred nami známe i menej známe budovy, ulice, kúty i zákutia starej Bratislavy, historické i bájne postavy, príbehy skutočné i vytvorené fantáziou ľudu. Rytier Kristián si postavením klariskej veže chce zaslúžiť lásku krásnej mníšky. Kráľ Matej sa stretáva s profesormi Akadémie Istropolitany. Bratislavský čert odvlieka krivoprísažného radného pána. Mestská rada márne hľadá na cintoríne hrob slávneho rodáka — bratislavského Robinzona. V dome popredného mešťana koncertuje malý Wolfgang Amadeus Mozart. V podzemných miestnostiach domu na Františkánskej ulici sa tajne schádzajú husiti. Slovenský národovec Ján Hergot zachraňuje v revolučných bojoch hurbanovskú zástavu. Dumný hlas prešporského zvona prezrádza svoje smutné tajomstvo.

Dvadsaťosem bájí, povestí a historických obrázkov tohto zväzku rozmnožuje historicky najhodnovernejší, umelecky najcennejší súbor bájí, povestí a historických obrázkov o starej Bratislave a jej blízkom okolí.

Prešporský zvon ilustroval Miroslav Cipár.



 

streda 12. januára 2022

ČAROVNÉ ZRKADLO

ČAROVNÉ ZRKADLO 
Výber zo slovenskej ľudovej slovensosti

Mladé letá, Bratislava, 1988
edícia Klub mladých čitateľov
ilustrácie Oto Lupták
zostavil Ján Michálek
3. vydanie, 60.000 výtlačkov
066-158-88

literatúra slovenská, povesti, poézia
254 s., slovenčina

mäkká väzba
stav: dobrý, ohnutý roh obálky

PREDANÉ

*juran*bels*

Kultúrne dejiny Slovákov si bez ľudovej tvorby nemožno predstaviť, treba sa preto s ňou oboznámiť. A hoci sa dnes rozprávky viacej čítajú, ako rozprávajú, a piesne sa viac počúvajú, než spievajú, predsa len náš vzťah k týmto hodnotám musí vychádzať z ich poznania. Krôčikom k tomu môže byť aj táto knižka.





 

štvrtok 11. novembra 2021

JIRÁSEK, ALOIS - STARÉ POVĚSTI ČESKÉ

JIRÁSEK, ALOIS

STARÉ POVĚSTI ČESKÉ
podle předlohy vydané v nakladatelství Jos. R. Vilímek

Dobrovský, Praha, 2013
obálka Jiří Miňovský
ilustrácie Věnceslav Černý
ISBN 978-80-7390-009-0

literatúra česká, povesti, poviedky
334 s., čeština

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý

4,90 €

*kasto**belc*



piatok 27. novembra 2020

JIRÁSEK, ALOIS- STARÉ POVĚSTI ČESKÉ

JIRÁSEK, ALOIS

STARÉ POVĚSTI ČESKÉ
Výbor

Státní pedagogické nakladatelství, Praha, 1979
edícia Mimočítanková četba
ilustrácia Mikoláš Aleš
obálka Milan Hegar
6. vydanie, 50.000 výtlačkov

literatúra česká, povesti,
192 s., čeština

mäkká väzba
stav: dobrý, pečiatky v knihe

0,30 € DAROVANÉ

*trsos**printer*


 

piatok 20. novembra 2020

ZELENKA, VOJTĚCH - Z DÁVNOVĚKU



ZELENKA, VOJTĚCH

Z DÁVNOVĚKU

Česká grafická unie, Praha, 1929
ilustrácie Prokop Laichter

povesti, literatúra staroveká, podpis autora,
240 s., čeština

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

NEPREDAJNÉ

*kvaja**h-6-2*



 

pondelok 16. novembra 2020

JACOBS, MELVILLE - THE PEOPLE ARE COMING SOON

JACOBS, MELVILLE

THE PEOPLE ARE COMING SOON
Analyses oc Clackamas Chinook Myths and Tales

University of Washington Press, Seattle, 1960

folklór, povesti
360 s., angličtina

mäkká väzba
stav: dobrý, pečiatky v knihe

9,00 €

*bib20**cudz*

 

utorok 27. októbra 2020

OLBRACHT, IVAN - ZE STARÝCH LETOPISŮ

OLBRACHT, IVAN

ZE STARÝCH LETOPISŮ

Státní nakladatelství dětské knihy, Praha, 1957
edícia Obnovené obrazy (1)
ilustrácie Adolf Zábranský
2. vydanie (v SNDK), 20.000 výtlačkov

beletria, povesti, literatúra česká,
96 s., čeština

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý

1,90 € PREDANÉ

*kocev**belc*

V knize „Ze starých letopisů“ vypravuje národní umělec Ivan Olbracht básnickou formou staré české pověsti, které si naši předkove vyprávěli před dávnými stoletími, na úsvitě našich dějin. Pověsti přecházely z pokolení na pokolení a měly po všechna staletí pro náš národ nesmírný význam. Náleží k tak zvané ústní lidové slovesnosti, která byla nejstarším uměleckým projevem našeho lidu v době, kdy náš národ ještě neznal písma. Byly to pověsti, které v nejširších lidových vrstvách posilovaly vlastenecké city a učily náš národ lásce k jeho minulosti, když na slavných bojovnících, ochráncích vlasti před cizími vojsky, ukazovaly příklady statečnosti a síly. Pověsti, lidové písně, celá naše ústní slovesnost měla v dávných stoletích ještě jiný důležitý význam: v době, kdy feudální šlechta a církevní hodnostáři užívali ve svých spisech ponejvíce latiny, jedině české pověsti obohacovaly a tříbily naši mateřštinu. Mnohé osobnosti válečníků, knížat a světců vypadaly ve skutečnosti někdy zcela jinak, než jak je pověsti líčí, avšak i když pověsti nejsou bezpečným poučením pro život dávných králů, jsou důležitým ukazatelem toho, co si náš lid vyprávěl a jaké byly jeho zájmy a jeho kultura. Do širokých vrstev se dostávaly psané kroniky — Kosmova, Dalimilova i Hájkova jen ojediněle, poněvadž pergamenové knihy byly nesmírně drahé — avšak jako ústní vyprávění pronikly do našich nejširších vrstev a udržovaly i v nejtěžších dobách lásku ke svobodě, k mateřskému jazyku a slavné minulosti našeho národa. A tak staré pověsti byly zdrojem síly a umělecké inspirace i našim největším umělcům. Jen tak Bedřich Smetana mohl vytvořit svou slavnou Libuši, Alois Jirásek mnohé historické povídky, i své Staré pověsti české, Josef Mánes i jiní malíři své slavné obrazy. A k těmto starým českým pověstem se vrací i národní umělec Ivan Olbracht, který ukazuje na básnický půvab starých příběhů o příchodu praotce Čecha na Říp, o Přemyslu Oráči a o kněžně Libuši a jejích sestrách, o bitvě u Turska a o událostech, které vypravují naše staré kroniky. Přiblížil nám znovu známé i málo známé příběhy a legendy o našich dávných předcích, o jejich zvycích, zájmech a příhodách, o českých knížatech a kněžnách, národních světcích, o dívčí válce. Hovoří i o našich slavných kronikářích Kosmovi, Křišťanovi a pozdějším Václavu Hájkovi z Libočan. Legendy a pověsti mají nakonec i veliký význam vědecký: nejednou se totiž ukázalo, že lidové pověsti přivedly naše vědce na stopu dávných hradů a sídlišť, které archeologové v zemi skutečně našli a vykopali a přitom objevili jiné vzácné památky, pracovní nářadí, různé výrobky, zbraně, dokonce i sochy, které nám ukazují, že naši předkové už v době pohanské, předhistorické, žili na vysoké kulturní úrovni, že svou vlast milovali a dovedli vyrobit i zbraně, aby ji uchránili před všemi nepřátelskými vpády. Ivan Olbracht vypravuje staré příběhy a ukazuje, jak se na ně máme dívat, v čem si máme vážit našich velikých kronikářů, jako byli Kosmas i kronikáři dalších staletí, a v čem hledat význam těchto příběhů. Dává jim básnickou formu a vytváří z nich umělecké dílo, jaké vytvořil ve svých historických povídkách a pověstech Alois Jirásek. Pověsti, vyprávěné národním umělcem Ivanem Olbrachtem, ilustruje laureát státní ceny Adolf Zábranský, navazující svým uměním na veliké národní tradice Mikoláše Alše, který staré české pověsti rovněž miloval a nejednou ilustroval.


 

utorok 4. augusta 2020

GRYM, PAVEL - KRÁL NA ÚTĚKU / LIGA NA OCHRANU STRAŠIDEL A ČERTŮ

GRYM, PAVEL

KRÁL NA ÚTĚKU
Povésti z rodného kraje
LIGA NA OCHRANU STRAŠIDEL A ČERTŮ
Hrst neskutečných příběhů z rodného kraje

vlastným nákladom, Ostrava, 2000
ilustrácie Karel Šafář
100 výtlačkov
ISBN 80-270-4158-9

literatúra česká, povesti, podpis autora,
32 s., čeština
hmotnosť: 35 g

mäkká väzba, malý formát
stav: dobrý, druhý titul tlačený zvratne

NEPREDAJNÉ

*aty1* *h-6-2*






streda 1. januára 2020

MORIC, RUDO - O BLAŽEJOVI, ČO SA NEBÁL

MORIC, RUDO

O BLAŽEJOVI, ČO SA NEBÁL

Mladé letá, Bratislava, 1975
ilustrácie Vladimír Machaj
1. vydanie, 13.000 výtlačkov
66-195-75

beletria, knihy pre deti, rozprávky, povesti, literatúra slovenská,
80 s., slovenčina
hmotnosť: 390 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný, 1 knižničná pečiatka

1,00 €

*bib17* in *H-parap*

Aby celkom nezapadli, aby aj naďalej pomáhali poznať dávny život kraja i pre porovnanie s novým, vznikla táto knižka, ktorá vám, mladým, chce nahradiť rozprávanie starých mám. Prijmite teda týchto niekoľko povestí ako poklonu starému i novému Turcu, utešenej zelenej záhrade, ovenčenej prsteňom vysokých hôr.







Darmo jej kastelán i služobníctvo vymýšľali obveselenie, darmo sa jej po kamennú dlážku klaňali, ba darmo aj po prstoch chodili. Bola samučičká sama a zdalo sa jej, ako keby Strečniansky hrad bol prázdny, akoby v ňom nebolo okrem nej človiečika-neboráčika, ba ani vtáčika-letáčika. Darmo chodila komnatami, darmo chodievala nádvoriami, darmo hľadievala z pavlače do hlbokej doliny, kde sa hadil zelenkastý Váh ako utešená stužka. Nič ju nevedelo potešiť, nič ju nevedelo zaujať. Bola ešte primladá, aby sa zmierila s osudom vdovy-samotárky.

Raz predpoludním pani Mária prudko vstala od zrkadla, pred ktorým si bohaté zlato vlasov prečesávala, a podišla k oknu. Pod arkádami prvého nádvoria zbadala kohosi, nad kým sa jej dych zastavil.

Na nádvorí stál mladý muž. Práve bol na hrad prihnal zopár oviec a správca Baltazár ich od neho preberal. Veľkomožná pani Mária sa skryla za stĺp, kým sa ovčiar správcovi nepoklonil a nezmizol za ťažkou bránou. A aj keď ho už nevidela, ešte stále mala pred zrakom jeho vysokú, súmernú postavu a jasnú tvár, ovenčenú dlhými vlasmi.

„Kto ti priviedol ovce? “ spýtala sa pani Mária správcu.

„Poddaný z Varína. Tuším, že sa Vavro Kapusta Horný volá, “ uklonil sa pán Baltazár. Vôbec netušil, čo sa robí v srdci hradnej panej.

Pani Mária na Vavra nezabudla. Ba čím ďalej, tým častejšie ho mala pred očami. Až raz sa rozhodla. Zavolala svoju starú služobnú Veronu, zhrbenú rokmi i tajomstvami, ktoré jej už dovtedy hradná pani zverila. Zavolala ju do komnaty, do ktorej okrem hradnej panej nik nesmel vstúpiť, a tu jej šeptom povedala: „Pôjdeš do Varína a nájdeš človeka menom Vavro Kapusta Horný. Povedz mu, že tvoja pani sa s ním chce zhovárať. “

Prikývla stará Verona a ako duch sa vytratila z komnaty.

Na druhý deň sa driečny Vavro pobral na Strečniansky hrad. Aby nešiel s prázdnymi rukami, hnal pred sebou dve ovečky a na rukách niesol jahňa. Ovce odovzdal kastelánovi jahňa však držal na rukách dovtedy, kým nestál pred veľkomožnou pani Máriou. Jej ho dal ako dar.

Mária sa na jahňa ani nepozrela, o to viac visela očami na junákovi.

......................................................................................................................

... posledná veta ...

"Treba si navzájom pomáhať!"




nedeľa 18. augusta 2019

JIRÁSEK, ALOIS - STARÉ POVĚSTI ČESKÉ

JIRÁSEK, ALOIS

STARÉ POVĚSTI ČESKÉ

Jos. R. Vilímek, Praha, 1947
ilustrácie Antonín Procházka
23. vydanie, 10.000 výtlačkov

beletria, próza krátka, povesti,
256 s., čeština
hmotnosť: 1143 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, bez prebalu

2,00 € PREDANÉ

*cesvo* in *H-2-9*










pondelok 22. júla 2019

ORLIE HNIEZDO

ORLIE HNIEZDO
Poľské ľudové povesti

Mladé letá, Bratislava, 1988
zostavil Jozef Marušiak
ilustrácie Zbigniew Rychlicki
1. vydanie, 12.000 výtlačkov
066-084-88 OHN

beletria, knihy pre deti, rozprávky, povesti,
168 s., slovenčina
hmotnosť: 637 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý, na patitule neautorské venovanie

1,00 €

*kolha* in *H-kris*








Najväčšia poľská rieka Visia steká z hôr bystrým prúdom, a keď sa prederie do rovín, je čoraz širšia, pokojnejšia, čoraz dôstojnejšia. Už takmer dospelá dosahuje Krakov. Tu v mohutnom oblúku omýva vápencový kopec, ktorý sa dnes volá Wawel a stojí na ňom hrdý zámok — sídlo poľských kráľov. 

V dávnych časoch, keď slovanské kmene Poľanov a Vislanov opúšťali svoje prvotné, už preľudnené sídla, na tomto mieste založil osadu a vystaval drevený zámok kráľ Krak, ktorý dal svoje meno neskoršiemu skvostnému a bohatému mestu.

Okolo Krakovho zámku sa rýchlo rozrastalo a rozvíjalo ľudské mravenisko, ľudia tu žili pracovito a v čoraz väčšej hojnosti. Sám kráľ Krak sa tešil láske i úcte svojich poddaných. Tento pokojný a šťastný život však nečakane narušila strašná pohroma, ktorá doľahla na mesto.

V jednej z mnohých jaskýň, ktorými bol prevŕtaný wawelský kopec, sa totiž usadil obrovský a strašný drak. Mal veľkú papuľu s ostrými zubami, z ktorej sa valila jedovatá para, štyri mohutné laby boh zakončené mocnými pazúrmi, a keď udrel chvostom o zem, ozývalo sa také dunenie, až sa všetky domy v meste triasli. Keď sa napil vody z Visly, koryto rieky takmer vyschlo, hltal ovce i kravy, čo sa pásli v okolí Krakova, ba unášal aj mladé dievčatá. Mesta sa zmocnila hrôza. Deti nevychádzali z domov, dospelí sa triasli od strachu, život zamieral.

Kráľ Krak zvolal k sebe najchýrnejších mudrcov a prosil ich:

Poraďte, učení mužovia, čo máme robiť, aby sme zachránili mesto i môj milovaný ľud. Ako zahubiť strašného draka?

Predvolal si aj najstatočnejších rytierov a sľuboval im:

Ktorý z vás sa pustí do boja s obludou a skántri ju, dostane za odmenu najväčší poklad, aký mám — moju dcéru za ženu.

To všetko však nepomáhalo. Učenci nevedeli prísť na spôsob, ako zmámiť draka, a ani tí najstatočnejší rytieri nenašli v sebe dosť odvahy, aby sa postavili zoči-voči oblude. A tak drak naďalej nedal mestu pokoj, šíril des a hrôzu a v Krakovom kráľovstve sa nikto necítil bezpečný.

Keď sa už zdalo, že niet nijakej pomoci, ohlásil sa u kráľa mladý krakovský šusterský tovariš a povedal Krakovi:

.................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Odpovedal im basový chór diel a Balt, narážajúci vlnami do piesočnatého, znovuzískaného pobrežia.


piatok 19. októbra 2018

OZERECKAJA, JELENA - ZVENIT SLAVA V KIJEVE

OZERECKAJA, JELENA
ОЗЕРЕЦКАЯ, ЕЛЕНА

ZVENIT SLAVA V KIJEVE
ЗВЕНИТ СЛАВА В КИЕВЕ

Istoričeskaja povesť

Detskaja literatura, Leningrad, 1974
ilustrácie S. Rudakov
doslov V. V. Mavrodin
100.000 výtlačkov

knihy v ruštine, beletria, knihy pre deti, povesti,
158 s., ruština
hmotnosť: 328 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

ZDARMA / DAROVANÉ

*gopal*





sobota 16. decembra 2017

HORÁK, JOZEF - POVESTI SPOD SITNA

HORÁK, JOZEF

POVESTI SPOD SITNA
(Povesti I)

Mladé letá, Bratislava, 1981
ilustrácie Jozef Jaňák
edícia Vybrané spisy Jozefa Horáka
zostavil a doslov Ivan Kupec
4. vydanie (novozostavené 1.), 25.000 výtlačkov
66-179-81

beletria, povesti
304 s., slovenčina
hmotnosť: 533 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,50 € PREDANÉ

*konik* in *R08*







ZVON OD SVÄTÉHO ILJU

Ilja, chudák, si už zvykol na ten ustavičný hurhaj. Deň čo deň vídal vojakov a ranených, videl boje, Tatárov, ustaraného pána Blažka a pána Michala, ale myslel si, že sa nič nemôže stať. Tatári prišli a odídu. Jedného dňa budú hory zasa pusté, ako bývali. Iba spálený kláštor ho trochu mýlil. No Jakub Valibuk mu raz povedal, že ho ctihodní otcovia znova postavia, a vraj väčší, ešte krajší.

Aj páter Ján bol nepokojný. Banoval, že chlapca brali na hrad: čo ak ten predsa len padne? Myšlienka, čo bude s chlapcom, ustavične ho znepokojovala. Neraz bol už rozhodnutý poslať ho s poslom k pátrovi Baltazárovi do lesov. Pravda, možno by tam bol býval vo väčšom nebezpečenstve. Ale možno aj by ho les predsa len lepšie chránil.

Ilja nosil od istého času tajnú myšlienku v hlave.

Po celé týždne nepočul hlas svojho milého zvona. Slniečko vychodilo, zapadalo, ľudia vstávali, líhali - a zvon mlčal. Keď prešiel mesiac, začal Ilja hútať, či by sa nemohol prekradnúť horami k spálenému kláštoru a aspoň raz zazvoniť, rozkývať zvon, dať sa rozniesť jeho hlasu po horách.

Táto myšlienka zmocňovala sa ho čoraz väčšmi. Nemohol ju vypudiť z mysle. Vo dne v noci videl zvon pred sebou, počul jeho hlas... Ba ktovie, či ešte visí v spálenej zvonici, či je ešte celý, či ho Tatári nezničili ako celý kláštor? Iljja žil v pochybách a v túžbe: ísť ta a zazvoniť. Potom by zasa na dlhší čas bol pokoj. Možnože potom aj Tatári zmiznú a Ilja bude môcť voľne chodiť po svete.

V takýchto náladách a myšlienkach našiel Ilju posledný tatársky útok, v ktorom zahynul slávny žoldnier, statočný vojak Havel Gubáš.

„Zajtra večer ho majú pochovať,“ hútal Ilja. „Toľkých už pochovali, a zvon ani raz nezaspieval. Strýcovi Gubášovi by sa patrilo, veru, zvon by mal znieť, keď budú jeho mŕtve telo odnášať ku hrobu.“

Odrazu mu blysla hlavou myšlienka: zbehnúť dolu do kláštora a zazvoniť. Pohreb bude večer, a v šere ho nik neuvidí. Prekĺzne lesom ako myš a zase sa vráti na hrad.

Zdalo sa mu to celkom ľahké a prirodzené. Nepomyslel na nebezpečenstvá, ktoré ho mohli zájsť. Hja myslel len na svoj čin, len ten mal pred očami. Nezveril sa s tým nikomu, ani frátrovi Cyrilovi ani strýcovi Valibukovi. Vykoná to sám. To bude posledná Iljova služba strýcovi Gubášovi.

Dobre vedel, kadiaľ sa najskôr dostane zo skál Sitna. Poznal niekoľko

schodných miest. Bude opatrný ako vlk, čo sa kradne nocou.

Len aby skoro mrkalo! Aby skoro vyšli hviezdy.

Konečne prišiel večer a Ilja sa vykradol na Sitno. Prebehol neveľkou plešinou a dal sa bokom ku skalám. Tam v húštine vyčkával hustejší súmrak. Nemal ani najmenšej obavy, ani výčitky necítil. Vedel, že jeho čin by nik neschvaľoval, ale bol presvedčený, že nerobí nič zlé. O nejakú hodinku ponesú Gubášovo telo z hradu na západnú stranu Sitna, a vtedy on už bude v dedine. Iba jedno ho trápilo: čo ak budú Tatári aj v spálenom kláštore? Uvidí, ak by boli, vráti sa.

Tak hútal, kým sedel v hustom kroví.

Medzitým sa chytro stmievalo.

Ilja vstal, opatrne sa poobzeral a dal sa hľadať úzku úžľabinu medzi skalami. Našiel ju hneď a pustil sa ňou dolu. Liezol tichučko, dával pozor, aby sa ani kamienčok pod jeho mäkkým krpcom neskotúľal, ani lístok nezašuchotal. Ohmatal najprv každý kúsok zeme, každú kravinku, a len potom opatrne kládol nohu na zem alebo sa zachytával. Niekedy musel zoskočiť zo strmej skaly. Tu vždy postál a počúval, či nezachytí spod skál nejaký podozrivý šramot. No všetko šlo hladko. Ilja cítil, že už nemôže byť ďaleko od lesa. Áno, už sa zatemneli konáre prvých stromov. Tam bolo ešte hustejšie šero. Kdesi ďaleko zbadal medzi haluzím slabý svit ohňa. Asi z tatárskeho tábora. A tu už bola tma najtemnejšia a zakryl ho tieň stromov. Tušil, že teraz nasleduje najnebezpečnejšia časť jeho cesty. Len aby niekde nenarazil na stráž!

Ilja zastal, srdce mu prudko bilo. Bedlivo načúval: naokolo bolo ticho ako v hrobe. Len potom sa opatrnejšie ako dosiaľ začal spúšťať dolu skalou. A tá sa už končí, teraz musí zoskočiť. Len aby nevrazil do niečoho! Aby nesprašťal konár, aby suché lístie nezašuchotalo! Ale nebolo času na rozmýšľanie. Ešte chvíľku načúval, potom skočil.

Cítil, ako letí vzduchom, tmou.

Dopadol tíško, zaznel len temný buchot. Ilja ostal pričupený k zemi.

Ani nedýchal. Marilo sa mu, že neďaleko sa niečo pohniezdilo. Možno človek, možno zver. Ináč bolo ticho.

Ilja vstal a zohnutý kradol sa k lesu. Obďaleč sa zasa niečo pohniezdilo. Tatárska stráž. No strážny si musel byť istý, že tadiaľ nik nebude schádzať, iba sa zamrvil, chvíľku sa započúval a driemal ďalej.

Ilja sa šťastlivo dostal do lesa. Pustil sa krížom a popamäti, opatrne sa predieral húštinou. Nebola to ľahká cesta. Tu sa musel skoro po zemi